Ja chcem len normálny sex

Známi si "zaobstarali" slečnu na sex v troch. Keď sa vám s tým pochválili, zčervenali ste. Všimli si to a začali sa vám smiať, že ste prudérna a nejdete s dobou? Vás neláka niečo také vyskúšať? Môžete úplne s čistým svedomím prehlásiť: Ani náhodou.

Nemať doma putá a bičík alebo nepozerať na porno je dnes skoro spoločenská samovražda, ale vážne potrebujeme stále zvláštnejšie sexuálne praktiky, aby sme boli šťastní? Nikto to nechce moc priznávať, avšak keď ide o sex, pripadajú si takí ľudia stále divnejší. Nečítali Päťdesiat odtieňov sivej, v sexshope si pripadajú ako úchylovia, pozerať na porno ich nebaví a už sedem rokov nemali sexi s nikým iným ako so svojím partnerom. Lenže keď sa niektorí kamaráti a kamarátky rozrozprávajú o svojom intímnom živote, pripadajú si zrazu v menšine.

Panelákové sado-maso

Akoby sme žili v čase, keď je bežné mať v paneláku sado-maso salón, naháňať sa za lepšími orgazmami a brať sex ako športovú disciplínu, v ktorej sa zlyhanie nepripúšťa. Len tak "normálne" súložiť a mať z toho dobrý pocit je zrazu málo. Podobne ako sa cítime pod tlakom v iných oblastiach života, môžeme byť aj v sexuálnom živote zväzovaní tým, o čom sa domnievame, že je spoločensky žiaduce a "normálne". Nie je chyba, že sa o sexe veľa hovorí v médiách, naopak dostupné informácie o ľudskej sexualite sú dôležité, ale v predstave neustáleho vzrušenia a extáze, ktorú nám predkladajú vo filmoch a románoch. Tá je rovnako reálna ako každodenný vzhľad hollywoodskej hviezdy.

Sex nie je súťaž, v ktorej musíme uspieť a pomyselne vyhrať nad druhými, ale niečo, čo nám má prinášať potešenie. Bez ohľadu na to, čo si o našom sexuálnom živote myslia ostatní alebo nám radia médiá. Znie to banálne, ale pri pochybách si opakujte, že rozhodujúcim kritériom pre "správny" sexuálny život je vaša vlastná spokojnosť. Variant sexuálneho správania u ľudí je nekonečne veľa, a čo viac - predstavy o tom, čo je a nie je vzrušujúce, sa môžu líšiť s ohľadom na dĺžku vzťahu, životné skúsenosti alebo napríklad momentálnu náladu.

Nezáleží na tom, či za uspokojivý budete považovať sex dvakrát týždenne alebo dvakrát mesačne. Štatistiky sexuálneho života priemerného páru nehovoria vôbec nič o tom, čo bude vyhovovať práve vám, a tak ich môžete s kľudom hodiť za hlavu. Rovnako tak nie je rozhodujúci počet orgazmov a ani nutne jeho dosiahnutie. Aj bez prítomnosti orgazmu môže byť mnohým ženám aj mužom sex príjemný a rozhodne to neznamená, že by boli akokoľvek menejcenní. A ak sú vaše "štatistiky" v porovnaní s tými kamarádkynými "horšie", neznepokojujte sa. Je dokázané, že väčšina ľudí si svoj intímny život prifarbuje a čísla navyšuje.

Tabu priemernosti

Spoločenské normy a očakávania nás ovplyvňujú oveľa viac, než sme si ochotní pripustiť, hoci sa pohľad na to, čo je v sexe ešte normálne a čo už nie, radikálne premenil. Ešte pred pár desiatkami rokov bolo neprijateľné na verejnosti len pípnuť o masturbácii, orálnom alebo análnom sexe, nieto priznať, že niečo také doma prevádzkujete. Keď americký vedec Alfred Kinsey zverejnil na prelome 40. a 50. rokov správy o sexuálnom živote Američanov, ako keby odpálil atómovú bombu.

Spoločnosť zväzovaná dlhým zoznamom predsudkov - mimochodom orálny sex bol v tom čase hneď v niekoľkých amerických štátoch trestný - sa zrazu dozvedela, že drvivá väčšina mužov a žien masturbuje či prevádzkuje sex pred manželstvom. Skúsenosti s orálnym sexom potom priznala takmer polovica americkej populácie. Výsledky jeho práce boli vtedy považované za tak obscénne, že ich dokonca musel objahovať pred americkým Kongresom. Dnes Kinseyho správy len ťažko môžu niekoho šokovať.

Spoločenské normy sa do široka roztvorili. Pornofilmy sa už nepožičiavajú pod rúškom tmy, ale naopak sa sledovanie porna stalo vcelku bežnou zábavou pre singles aj zadaných. Nákup vibrátora je zhruba rovnako prekvapujúci ako výber novej chladničky. Mimochodom, erotické pomôcky nie sú nijako neobvyklou ponukou rôznych zľavových portálov, kde sa obvykle predávajú poukážky do reštaurácií či na kozmetiku alebo zájazdy. Je teda zjavné, že sme sa ocitli v úplne inom vesmíre než Kinseyho súčasníci.

Máme tisíc dostupných návodov a odporúčaní na skvelý a ešte skvelejšie sex, k tomu predpripravené sady pomôcok, ktoré nám ho umožnia. Lenže tieto trochu rozvoľnené predstavy o "správnom" sexe nás podvedome ovplyvňujú a môžu nás ničiť (rovnako ako prudérne nastavené všeobecné zmýšľanie drvilo našich predkov), keď sa im budeme snažiť prispôsobiť bez ohľadu na svoje skutočné túžby.

Tak kto je teda normálny?

Zďaleka najčastejšia otázka, ktorú sexuológovia od klientov počúvajú, je: "Som normálny?". Ľudia prichádzajú na terapiu s tým, že ich urobí "normálnymi". Stále existuje veľa tabu ohľadom ľudskej sexuality, ktorá negatívne ovplyvňuje životy ľudí. Veľmi rozšírená je napríklad predstava, že sexu má byť "správne množstvo". Vzťah bez sexu je považovaný za odsúdený k rozchodu, za tú najhoršiu vec na svete.

Pravdupovediac, existuje mnoho vzťahov bez sexu a fungujú dobre. Jedna rada týkajúca sa sexu by bola, aby sa ľudia prestali snažiť byť normálny. Keď sa prestaneme tak strašne snažiť zapadnúť do škatuľky, môžeme začať skúmať svoje skutočné túžby. Sebapoznanie nezačína na webových stránkach eshopu alebo na káve s kamarátkou, ale úprimným vzťahom s partnerom (či partnerkou). To sa mimochodom asi vzťahu ľudí, ktorí si sex vylepšili tretím do partie, nepodarí. Manželke začne vadiť, že "cudzia" slečna robí na jej muža oči, ale nedokáže mu to povedať, pretože sa bude báť, že ju obviní z malomeštiactva. Prestane s ním teda spať. A možno obaja začnú hovoriť o rozchode.

Experimentujte, ale...

Nechať sa zviazať, vyskúšať sex na verejnosti alebo napríklad si kúpiť vibrátor môže byť skvelý nápad, ale len vtedy, keď príde fajn vám obom. Nútiť druhého k tomu, aby sa pustil do experimentu, ktorý je mu proti srsti, pravdepodobne povedie len k zbytočnému konfliktu. Na druhej strane mlčať o svojich skrytých túžbach len preto, aby si partner alebo partnerka nemysleli, že ste úchylní, môže znamenať zranenie a bolesť pre vás oboch.

Afrodiziaká sú len výmysel?

Nesúlad medzi mužskou a ženskou túžbou po intímnom zblížení aj medzi kvalitou jednotlivých aktov stojí za stovky rokov starými milostnými spevmi, galantnými románmi - a všemožnými afrodiziakálnymi prípravkami. Naša doba však chce všetky funkcie ľudského tela ovládať akosi "stlačením tlačidla". Preto farmaceutov privádzalo k šialenstvu, že v prípade žien sa im nedarí ani len priblížiť sa k výsledku. Pritom by to bol stamiliardový biznis. Až teraz bol konečne jeden medikament na "prebudenie ženskej vášne" v USA schválený do predaja. Je okolo neho ale viac rozpakov než nadšenia.

Ružová bomba vybuchla v USA

Súčasní odporcovia významnejších fyziologických účinkov afrodiziak sa však zhodujú v tom, že tieto látky mali a majú veľký vplyv ako na psychiku, tak na zdravotný stav konzumenta. Dnes aj seriózni sexuológovia, označujú za podporné látky žeravého milovania nielen notoricky užívanú koreňovú zeleninu, ale aj jahody, plody mora, maliny, ananás či čokoládu.

Ohľadom pánskych povzbudzovadiel už toho bolo za posledné tisíce rokov napísané dosť. Za ich vrchol je teraz považovaná Viagra, z ktorej predaja má výrobca ročne zisk niekoľkých miliárd dolárov. Ako obrovská bomba však teraz prichádza na trh "dámska Viagra" - ružové pilulky s predajným názvom Addyi. Situácia okolo nich ale zďaleka nie je taká jednoduchá ako s ozajstnou Viagrou. Kým pánska Viagra funguje viacmenej do hodiny, jej dámska "obdoba" pôsobí podobne ako antidepresíva: to znamená, že sa musí užívať dlhodobo a účinok nastúpi napríklad až po troch mesiacoch.

Aký to bude účinok? Málokto sa to odváži presne predpovedať. Ako totiž preukázali štúdie, ktorých sa zúčastnilo 11 000 žien, dlhodobé užívanie flibanserinu (účinné látky Addyi) viedlo u žien k navýšeniu "uspokojivých sexuálnych zážitkov" iba o 1,7%! Ženy, ktoré v rámci kontrolnej štúdie brali placebo, hlásili o 0,9% viac uspokojivých zážitkov. Jedná sa teda o hodnoty tak minimálne, že skoro zaváňajú štatistickou chybou.

Nech žije rovnoprávnosť!

Medikament teraz zvaný Addy sa navyše do distribúcie dostal až po niekoľkých pokusoch. Americký schvaľovací orgán - FDA - prvýkrát odmietol pripustiť bežné používanie už v roku 2010, potom ešte v roku 2013. Liek medzitým trikrát zmenil vlastníka, čo tiež nepôsobí moc dôveryhodne. Z akých dôvodov sa opatrnému FDA nepáči? Už prvé štúdie preukázali, že pekné ružové tablety majú vedľajšie účinky v podobe poklesu krvného tlaku a nevoľnosti vedúce až k bezvedomiu. Ďalšie údaje naznačujú, že sa Addy "neznesie" s množstvom iných farmaceutických prípravkov - napríklad s hormonálnou antikoncepciou - a už vôbec nie je možné naň piť alkohol.

Dnešný svet ale je bohužiaľ taký, že keď momentálny majiteľ patentu na liek "postavil vec politickú", FDA sklapol podpätky a vycúval. Výrobca Addy totiž argumentoval rovnoprávnosťou žien a mužov, ich rovnakým nárokom na rovnako kvalitný sex. Addyi je stále len záhadná tabletka, od ktorej môže prísť veľa nepríjemností. Celá záležitosť vzbudila v USA dosť veľký rozruch. Bolo to totiž prvýkrát, čo reklama prinútila úrad, ktorý má chrániť zdravie obyvateľov, aby konal proti svojej vôli. Mnohí experti sa obávajú, že po tomto precedense v budúcnosti už bude "politické" schvaľovanie rôznych prípravkou oveľa jednoduchšie.

Nemáte partnera a radi by ste nejakého našli? Zaregistrujte sa na sex zoznamke a zoznámte sa s ostatnými užívateľmi.

[ivi]