Hypersexualita: choroba, závislosť, alebo niečo iné?

Máte radi sex viac než ľudia okolo vás? Nemôžete si ho odpustiť, aj keď sa vám to zrovna nehodí? Stále hľadáte nové známosti a žijete promiskuitným štýlom života? Možno by ste sa mali zamyslieť nad tým, či nie ste na sexe závislí...

Závislosť na sexe je na jednu stranu veľká téma, ktorej sa v posledných rokoch dostáva do popredia, na druhú stranu tak trochu tabu. Určite si na internete ale môžete prečítať veľa informácií. Ale ako sa zdá, čím viac toho vieme, tým viac toho nevieme. Pretože tým, ako sa vedecké poznanie prehlbuje, jedna štúdia vyvracia druhú, tretiu štúdia to vidí inak a štvrtá stavia na hlavu všetky predošlé. Takže si to pre poriadok zhrňme.

Hypersexuál má problém v tom, že neovláda svoje vzrušenie. Vzrušenie ovláda jeho. Stále menej rieši, s kým vlastne spí a prečo. Nezaujíma ho už kvalita, ale kvantita. Preboha! Už je večer, a vy ste si to dnes ešte nerozdali s ďalšou náhodnou známosťou, ktorá sa vám vlastne vôbec nepáči a navyše ste ju zbalili na pohrebe vašej babičky, cele predbežného zadržania alebo kdekoľvek inde? Tak potom sa dá povedať, že máte problém. A nenechajte sa mýliť, platí to pre ženy rovnako ako pre mužov!

Toto už nemožno zamieňať s "obyčajnou" nadržanosťou alebo vrodenou zvýšenou potrebou sexu. Podľa Manuálu psychických porúch vydaného Americkou psychiatrickou asociáciou ide o "vôľou neovládateľného vyhľadávania mnohých partnerov, fascináciu náhodným sexom, každodenná kompulzívna masturbácia a redukovanie partnerských vzťahov len na sex. Diagnózu teda poznáme, ale čo ju spôsobuje?

Je to choroba?

Sex je fajn, o tom žiadna, a občas navyše slúži aj na rozmnožovanie. Rovnako tak je fajn aj jedlo, spánok, pivo a ďalšie veci, ktoré vám robia radosť. Niekto potrebuje jesť, spať alebo piť pivo častejšie než iný. Lenže od koľkých hodín spánku denne sa človek stáva chorobne spavým, od koľkých knedlí je bulimik a od koľkých pív alkoholik? Otázka je zle položená - vo všetkých týchto prípadoch sa totiž problém nedá popísať množstvom, ale funkciou.

Hranice patologického sexu sa nedá určiť počtom súloží, ale len negatívnym dopadom na život. Ak si trikrát denne zasouložíte a nabíja vás to energiou, ste úplne v pohode. Ale čo keď stále klikáte na pornostránky, miesto aby ste pracovali? Čo keď musíte súložiť, aj keď sa vám vlastne nechce a ani vám to neprináša zodpovedajúce uspokojenie? Človek so závislosťou na sexe to jednoducho musí mať! Než by si šiel zahrať futbal, prečítať knižku alebo napríklad sadnúť s kamarátmi na pivo, radšej súloži. Zvyšok reality sa mu zdá zúfalo nudný.

V extrémnej podobe potom hypersex ničí ľudské životy a ohrozuje bežné fungovanie človeka v najrôznejších spoločenských roliach. Okrem prežívania orgazmov je totiž potrebné aj chodiť do práce alebo do školy, starať sa o deti, platiť zloženky, variť, upratovať. Lenže kde na to vziať čas? O vplyve na normálny život opäť najlepšie prihovára štatistika. "39 percentám mojich hypersexuálnych pacientov a pacientiek sa rozpadol vzťah, 17 percent prišlo o prácu a 28 percent sa nakazilo pohlavnou chorobou..." zhŕňa americký psychológ Rory Reid.

Je to závislosť?

Keď hypersexuál svoju "drogu" nemá, je síce podráždený, zle sa sústredí, ale netrpí klasickými abstinenčnými príznakmi. Na rozdiel napríklad od akoholikov, fajčiarov alebo feťákov tu totiž chýba chemická látka, na ktorú by si mohol vypestovať návyk.

Či ide o závislosť sa nedávno pokúsili preveriť vedci z University of California v Los Anegeles. Zisťovali, ako sa v prítomnosti "drogy" chová mozog hypersexuálov. Dá sa to dobre porovnať s alkoholikmi alebo feťákmi, ktorých reakcie sú známe už dlho. 300 milisekúnd po tom, čo človek zbadá to, po čom jeho myseľ túži, sa na obrazovke elektroencefalografov (EEG) objaví výrazná vlna aktivity. Práve preto sa tomu tiež odborne hovorí "vlna P300". Mozog tým vlastne hovorí: "Ánooo! Presne toto je to, na čom fičím!" Vlna P300 naskočí, napríklad aj keď fajčiarovi ukážete cigaretu.

Americkí vedci vytipovali 52 mužov a žien, ktorí sa liečili so závislosťou na sexe a sledovaní porna. Na hlavu im nasadili snímača EEG a potom im ukazovali set 225 fotografií. Boli na nich najrôznejšie veci, z ktorých so sexom súviseli len niektoré. Iné mali za úlohu vyvolať v nich nepríjemné pocity alebo boli neutrálne. Havárie s mŕtvymi telami, varenie jedla, lyžovanie... a samozrejme aj fotky súložiacich párov.

Keby závislosť na sexe existovala, mozog "postihnutých" by sa mal správať rovnako ako mozog alkoholika pred vývesným štítom krčmy. Lenže sa nestalo nič. Žiadna vlna P300 nevyskočila. "Je to záhada. Vieme, že pokiaľ ide o sex, tí ľudia majú vážny problém so sebakontrolou. Lenže mozog akoby sex nezaujímal. Takže sa skôr zdá, že je za tým len príliš veľké libido..." hovorí spoluautorka štúdie, psychiatrička Nicole Prause.

Lenže čo je to "príliš veľké libido"? Znamená to sex raz mesačne (čo by niektorým ženám stačilo až dosť), alebo raz za hodinu (čo nám niekedy môže pripadať ako zúfalo málo)? A navyše to nejde použiť ako výhovorku. "Zahol som ti, pretože mám vysoké libido," neznie zďaleka tak dobre ako "Zahol som ti, pretože u mňa lekári diagnostikovali závislosť na sexe".

Je to nedostatok vôle a morálnych zábran?

Podľa ďalšej teórie sa hypersexuál nedokáže ovládnuť podobne ako my, keď ideme okolo KFC. Jasne, že by sme sa bez tých kurčiat obišli, ale vôňa je jednoducho príliš omamná. Stačilo by zaťať zuby, prehltnúť sliny a ísť ďalej, lenže to jednoducho nedokážeme. Hypersexuál si podobne nevie odriecť neustále oslovovanie neznámych žien/ mužov (keď sa to vie, povoľná je údajne každá tretia až piata žena), vysoký účet za rýchle pripojenie na Freefoto a Xhamster a permanentku do swingersklubu. Že je to slabošské? O alkoholizme sa predsa tiež ešte pred sto rokmi hovorilo ako o "nedostatku vôle a morálnych zábran".

Je to nutkavá porucha správania?

Niektorí odborníci závislosť na sexe prirovnávajú k chorobnému hraniu na automatoch, umývaniu rúk niekoľkokrát denne alebo mnohonásobnom kontrolovaní, či ste pri odchode do práce zamkli dvere od bytu. Odborne sa tomu hovorí obsedantno-kompulzívna porucha správania. Postihnutý síce vie, že sa chová divne a že ho to poškodzuje, ale nedokáže sa ovládnuť. Jednoducho to musí mať! Sexom sa zaoberá oveľa viac, než by sám chcel. Zvyšok reality sa mu zdá nudný a nezaujímavý. Rodinný rozpočet ruinuje každodennou návštevou prostitútok. Strieda neznáme partnerky bez ohľadu na to, že ho ich balenie stojí veľa času. Pohybuje sa v klasickom cykle výčitiek svedomia, predsavzatia, straty vôle a ďalších výčitiek svedomia, že zase zlyhal. Mimochodom hypersexualita sa často spája s emočnou nestabilitou, impulzívnosťou a neschopnosťou ovládať emócie. Práve preto sa napokon hovorí, že "najlepšie rajtujú hysterky".

Je to psychologická kompenzácia?

Niektorí psychológovia si myslia, že hypersexuálovia si úporným súložením a masturbáciou vnútorne niečo vynahradzujú. Predstavte si, že trpíte zníženým sebavedomím, v detstve vás chlapci nevzali do partie, v puberte ste mali tvár plnú uhrov, a dievčatá s vami preto nechceli nič mať... Alebo ste dievča s veľkým zadkom, malými prsiami a slaninou na bruchu, ktorá veľmi krásy nepobrala. Alebo vás vyhodili zo školy, nič ste v živote nedokázali, vaše podnikanie skrachovalo, manželka s deťmi od vás utiekla...

Každý z nás má v živote nejakú podobnú boliestku a kto tvrdí, že nie, ten ich má hneď niekoľko. Vnútorne dospelý človek nad tým mávne rukou. zatiaľ čo nezrelý hlupák sa snaží "všetkým ukázať". Takí ľudia potom svoje mindráky riešia workoholizmom, pitím alkoholu, prejedaním alebo napríklad tým, že obsedantno balia a užívajú si sex s ďalšími a ďalšími partnermi.

Je to genetická mutácia?

Posadnutosť sexom ste možno zdedili po rodičoch, čo naznačuje nedávna štúdia vedcov z Newyorskej Binghamton University. Dobrovoľníkov sa v dotazníku najskôr anonymne spýtali na ich sexuálne správanie a potom ich podrobili genetickej analýze. Ukázalo sa, že tí, ktorí majú mutáciu génu pre dopamínový receptor D4 (DRD4), sú zároveň až dvakrát častejšie promiskuitný a neverní. O DRD4 sa vie už dlho a tiež sa vie, že výsledkom jeho mutácie je "gén hľadania vzrušenia". Mení spôsob, akým náš mozog reaguje na dopamín. To je látka zo skupiny neurotransmiterov, ktorá aktivuje tzv. centrum odmeny. Zakaždým, keď urobíte niečo, čo je výhodné pre vaše prežitie (alebo pre prežitie ľudského druhu ako celku), vyplaví sa vám dopamín do krvi. Je jedno, či sa dobre najete, zaplávate si, pôjdete na bežkách, vyhráte v športke, nadviažete nové priateľstvá alebo si kvalitne zasúložite. Vo všetkých týchto prípadoch vylúčený dopamín "pohladí" centrum odmeny vo vašom mozgu, a vy pocítite príval uspokojenia, slasti a šťastie.

Problém nastáva, keď sa systém odmeny z nejakého dôvodu vymkne kontrole. Napríklad práve už spomínanú mutáciu. Človek potom vyhľadáva nové veci prinášajúce vzrušenie často viac, ako je pre neho bezpečné. Súvisí to s túžbou hľadať a skúšať nové veci, zažívať závrat z objavovania a posúvanie hraníc. Postupne sa tak ukazuje, že mutácie génu DRD4 častejšie mávajú nielen alkoholici, gambleri a zločinci, ale napríklad aj cestovatelia, automobiloví pretekári alebo horolezci. A tiež ľudia, ktorým sex hovorí viac ako ostatným.

Zoznamovať sa s mužmi aj ženami za účelom sexuálnych hier môžete vďaka našej online erotickej zoznamke.

[Lil]