Muž a nechce sex?! Čo za tým je?

Že by muž nechcel sex, sa môže zdať neslýchané. V mnohých médiách bývajú často prezentovaní ako by ich život závisel na sexe. V skutočnosti tomu však nie je. Existuje mnoho dôvodov, prečo si muži odopierajú sex. V dnešnom článku si na celú situáciu posvietime.

Prečo muži nemajú sex?

Údajne by mali byť mužské pohlavné orgány v pravidelných intervaloch vyprázdňované výronom semena. Minimálne raz za desať dní. Ale sú aj muži, ktorí sa sexu dobrovoľne vyhýbajú.

V slovenských krajinách prvého desaťročia 20. storočia bol celibát povinný pre všetky učiteľky. To sa ešte dá pochopiť - kto by stál o sex s takými? Vtedy naozaj boli učiteľkami staré, nie celkom atraktívne ženy. Keď to vezmeme s nadsádzkou, tak môžeme povedať, že než aby niekoho znásilnili, tak im to riaditelia zatrhli úplne. Ale to bol len taký malý pohľad do minulosti žien a celibátu.

Otázkou dnešného článku je, čo k tomu vedie muža? A ešte ku všetkému dobrovoľne? Môže sa zdať, že o tom nezmysle už niekto napísal do biblie. Ale nie. Zákaz manželstva a záväzok celibátu pre vysvätených v nej nemá jednoznačné vysvetlenie. Keď už niekto zákaz sexu obhajuje a zrovna je to svätec, odvoláva sa na Ježišovu reč o trojakom panictve, pričom to tretie je dobrovoľné "pre Božie kráľovstvo". Chápete to? Pravdepodobne veľmi nie.

Takže polopate. Mnohí kresťania vrátane pustovníckej zberby, mníchov a ktovieakých ďalších neprístojností už vyše dvetisíc rokov nespí s dievčatami, pretože sa sústredí jedine na Boha. A ako sa vyvíjali kultúry, menili sa aj konkrétne formy života v celibáte. Inak ho napríklad prežívajú bratia sv. Benedikta z Nursie a inak zase bratia sv. Františka z Assisi. Podstata je ale rovnaká. Žiadne vagíny. Niektorí vykladači celibátu vcelku vtipne poznamenávajú, že za skutočný dôvod povinného zavedenia celibátu v 11. storočí považujú ekonomický záujem cirkvi zamedziť rozkrádanie farského majetku rodinou kňaza.

Z jedného bezvýznamného prieskumu z nedávnych rokov vyšlo najavo, že každý dvadsiaty vzťah je celibátny. Či už dobrovoľne, alebo nie. A jedno percento populácie je asexuálne - to znamená, že necíti vôbec žiadnu sexuálnu príťažlivosť. Niektorí ľudia na tom dokonca založili svoje meno a ako asexuáli organizujú konferencie, prednášky a píšu o tom knihy. Takže vedľa hetero, homo a bi (a mnohých ďalších) tu máme ešte ďalší fenomén - A.

Asexualita nerovná sa celibát

Poďme sa na chvíľu pri asexualite zastaviť, pretože mnohí ľudia majú o tejto sexualite často mylné predstavy. Jedným z hlavných mýtov je myšlienka, že asexuáli sa rozhodli prijať životný štýl bez sexu. To sa opäť vraciame k veriacim, ktorí praktizujú celibát. To oni sa rozhodli pre život bez sexu, bola to ich voľba. Asexuáli si nevyberajú. Sex je v podstate jedným z našich primárnych, zakódovaný v našich génoch už od praveku. Ako však už bolo spomenuté, niektorí ľudia necítia žiadnu alebo veľmi zníženú sexuálnu príťažlivosť. Nie je však úplne pravidlom, že by sex nemali.

Najznámejšia komunita týchto ľudí bez túžby sa volá AVEN a má celosvetovo minimálne vyše päťdesiat tisíc členov, pravdepodobne o mnoho viac. Existuje aj slovenská "pobočka". Tí hovoria: "Každý človek má určitých ľudí, ktorí ho nepriťahujú. No a pre asexuálov do tejto kategórie spadá každý. Niektorí asexuálni ľudia majú sex, napríklad preto, aby mohli byť vo vzťahu s niekým, kto asexuálny nie je. A niektorí sú k sexu ľahostajní. To ale nie je môj prípad, to je pre mňa nemysliteľné," hovorí, ako by sa sexu štítil, Angličan Michael J. Doré. Nie je podľa neho nutne pravidlom, že asexuál necíti vzrušenie zo sexu, ale jeho definícia je jednoducho nedostatok sexuálnej príťažlivosti.

Keď sa Michaela v pätnástich rokoch spýtali, či nie je náhodou na chlapcov, odpovedal popravde: "Asexuálne bolo to pravé slovo. Už som ho poznal z biológie, ale tam má odlišný význam. Komunita AVEN bola založená v roku 2001 a ja som do nej vstúpil v roku 2009." A ako sa k tejto téme vyjadruje legendárny sexuológ Jaroslav Zvěřina, ktorý šéfuje Sexuologickému ústavu a o sexe vie zrejme všetko? Je toto normálne? "Niektorí muži (ale aj ženy) nemajú sex jednoducho preto, že nie sú dostatočne atraktívni pre získanie partnerky. Patria k nim najmä muži mentálne defektní alebo duševne chorí. Ďalší môžu sexuálnou abstinenciou reagovať na predchádzajúce neúspechy či priamo katastrofy. Niektorí homosexuálne orientovaní muži svoju menšinovú orientáciu odmietajú prijať a ženy sú pre nich neatraktívne. A nakoniec je tu malá skupina mužov, motivovaných ideologicky či nábožensky."

A čo sa deje v hlave, keď si muž dlho odopiera sex? Nevrhne sa potom na nejakú školáčku ako zviera? "Ak muž nie je vystavený sexuálnym objektom, jeho sexuálny záujem oslabuje. Muži si dokážu pomerne ľahko odoprieť partnerský sex, ich autoerotické aktivity sa tým spravidla nijako nevytrácajú. Ostatne masturbácia je tiež sexuálna aktivita. V hlave muža, ktorý nemá partnerský sex, väčšinou ubúda sexuálnych predstáv a tém," upokojuje Zvěřina. Takže z toho vyplýva, že kto to nerobí, má prázdno v hlave.

A tá masturbácia? Masturbujú asexuáli aspoň? A na čo pri tom myslia? Na tieto otázky odpovedal opäť Michael: "No, niektorí asexuáli potrebujú masturbovať a iní nie. Niektorí majú libido, teda sexuálne túžby, a iní nie. Pokiaľ je mi známe, nebola vypracovaná žiadna štúdia o tom, na čo asexuáli myslia pri masturbácii. Ale čo som pochytil od priateľov, tak ich fantázie väčšinou nezahŕňajú pohlavný styk, niekedy v nej nie sú ani oni sami." Asexuálni ľudia, ktorí si to robia sami, zvyčajne podľa Michaela berú túto zábavku len ako "čistenie chlieviku". To napokon odporúča aj sexuológ Zvěřina.

Vyhýbanie sa sexu nie je z dlhodobého hľadiska prospešné

"Muži by nejaký sex pomerne pravidelne mať mali. Ak nie je ten partnerský, ktorý je určite hodnotnejší, potom aspoň náhradný - masturbačný. Mužské pohlavné orgány by mali byť v pravidelných intervaloch vyprázdňované výronom semena. Minimálne tak raz za desať dní. Avšak niektorí chlapi sa onanovať boja. Môžu sa báť pre falošné predstavy, že to škodí ich duševnému, alebo dokonca telesnému zdraviu," usmieva sa Zvěřina. A pre úplnosť sa ešte vydajme do krajiny vychádzajúceho slnka. Máme tu asexuálov, mníchov, loserov a chlapcov s "ufiknutým" penisom a potom... Japoncov!

Čo sa týka technológií, sú na špičke. Čo sa týka sexu, sú za najväčších chudákov. Prieskum japonského Združenia pre plánovanie rodičovstva ukázal, že takmer 40% Japoncov vo veku 16 až 49 rokov nemalo pohlavný styk dlhšie ako mesiac. Sex si podľa prieskumu na dlhú dobu odopiera tiež viac ako tretina manželských párov. "Keď nemáte sex raz za mesiac, pravdepodobne ho nemáte ani raz za rok," hovorí šéf združenia Kunio Kitamura. Na vine sú podľa neho tiež upadajúce komunikačné schopnosti súčasnej internetovej generácie, ktorá ťažšie nadväzuje partnerské vzťahy. Japonci majú podľa spoločnosti Durex sex priemerne 45-krát ročne, celosvetový priemer je pritom 103 stykov, teda viac ako dvojnásobok.

Sexuálnej neaktivite podliehajú muži rôzneho veku

Samozrejme to nie sú len Japonci, ktorí sa vyhýbajú sexu. Sexuálne hry si odriekavajú ľudia rôznych národností aj vekových kategórií. Dôvodov, prečo tomu tak je, existuje hneď niekoľko. V dnešnej dobe ľahko prístupných moderných technológií internetu mnoho ľudí trávi veľa času predovšetkým na sociálnych sieťach, a preto hlavne teda mladšia generácia sexuje menej ako pred internetovým boomom, kedy takým častým odrádzajúcim strašiakom bola morálka a strach z nechceného tehotenstva. Vtedy však dochádzalo ku kontaktu, ktorý nebol iba virtuálny, a tak mladí tieto prekážky prekonali.

Skutočnosť, že v posledných rokoch klesol záujem o sex, potvrdzuje aj štúdia Dr. Petra Uedy, postgraduálneho výskumníka zo švédskeho Inštitútu Karolinska v Štokholme. Jeho výskum porovnal sexuálnu (ne)aktivitu mladých ľudí v rokoch 2000-2002 a 2016-2018. Sexuálna neaktivita sa u mužov vo veku 18 až 24 rokov zvýšila z necelých 19% na necelých 31%. Štúdia ďalej preukázala, že sexuálna aktivita významne poklesla u mužov a žien vo veku 25 až 34 rokov (7% oproti 14% u mužov, a ďalej 7% oproti 12% u žien). U starších ľudí vo veku 35 až 44 rokov nedošlo k žiadnym zmenám.

Menej dospelých tiež uviedlo, že majú sex každý týždeň alebo častejšie. U slobodných, nízkopríjmových a nezamestnaných alebo na čiastočný úväzok zamestnaných mužov bola väčšia pravdepodobnosť, že v predchádzajúcom roku nemali sex, než u tých, ktorí boli ženatí, mali vyšší príjem alebo mali zamestnanie. Niet sa čomu čudovať. Keď má človek starosti, ako vyjsť s peniazmi, vyberie si to daň na ich duševnom zdraví a to človek potom nemá veľmi pomyslenie na sex. "Vyzerá to, že v USA a inde je pre časť populácie ťažšie sa presadiť v spoločnosti, na trhu práce a možno aj v oblasti randenia," hovorí Ueda.

Štúdia tiež zistila, že dokonca aj u ľudí, ktorí mávajú sex, frekvencia klesla. Všetky zistenia tejto štúdie boli získané z odpovedí 4291 mužov a 5213 žien, ktorí sa zúčastnili amerického všeobecného sociálneho prieskumu v rokoch 2000 až 2018.

Je možné, že od tej doby, kedy bol vykonaný tento výskum, sa všeličo opäť zmenilo. Pred rokom celosvetovo prepukla koronavírusová pandémia, ktorá čo sa týka sexu vôbec nepomáha. Vďaka karanténám a povereniam k povinnému odstupu, zakazuje zhromažďovanie sa, ale aj poklesu ekonomiky, možno predpokladať, že sa sexuálna neaktivita opäť o niečo zvýšila. V tejto neprajúcej dobe nie je ľahké randenie ani sexuálne vyvádzanie. Ak ste teda nezadaní a pripadáte si občas osamelí, oddajte sa vášnivým dobrodružstvom aspoň virtuálne na sex zoznamke.

[Lil]