Zradná fotka

Pracujem ako technik a stavbyvedúci v jednej stavebnej spoločnosti. Vtedy som dostal na stôl stavbu asi s polročným termínom. Šéf, keď mi dával pokyny ohľadom práce, ma varoval, že sa jedná o dôležitú zákazku.

Je tam osobný záujem z vyššej sféry, všetko musí prebiehať v poriadku a včas. Upozornil tiež na to, že technický dozor nad nami budú vykonávať ľudia z externej firmy, nejaká Ing. Tereza Kráľová.

Pani Kráľovú som spoznal prvýkrát pri odovzdaní staveniska a bol som milo prekvapený. Žiadny nevrlý a arogantný chlap, čo všetko pozná a všade bol. Takých jej predchodcov som zažil veľa, ale ona bola opak. Veľmi príjemná žena s rozumným vystupovaním. Tipol by som jej tak na 35 rokov, menšia postava, málinko podsaditá, športová postava, dlhšie vlasy a iskrivé oči schovávajúce sa za okuliarmi, ktoré jej dodávajú imidž inteligentnej ženy. Navyše, a čo bolo dôležitejšie, sa s ňou dalo rozumne jednať, vždy si nechala všetko vysvetliť, dokonca aj poradiť a všetky problémy sa riešili v pokoji.

Obľúbili si ju aj chlapi na stavbe. Pamätám si, ako keď prišla, robotníci prestali pracovať a začali sa dvoriť.

"Dobrý deň pani Kráľová. To sme nevedeli, že prídete, to by sme sa inak včera oholili. A vzali si čisté montérky," laškovali chlapi.

Vtipne to okomentovala a bolo vidieť, že je polichotená. S ľuďmi to vedela, nerobila rozdiel medzi robotníkom a manažérom. Bola príjemná na každého a každý sa snažil byť slušný a pozorný na ňu. Koľkokrát sme sa po vybavení pracovných záležitostí rozprávali o osobných životoch. Dozvedel som sa, že je vydatá, má dve deti a jej veľká záľuba je vodáctvo. Vraj je vodný živel, hovorila, a dovolenku budú tráviť s rodinou na rieke. Ja som jej zase rozprával o svojej rodine. O mojej priateľke, o našom malom synovi atď. Zveril som sa jej, že ja zase milujem hory a že pôjdem do Rakúska liezť. Notovali sme si dobre, skoro ako kamaráti. Len to vykanie a pracovná zdvorilosť to narušovali.

Čas utekal a na stavbe sa nevyskytol žiadny veľký problém. Všetko prebiehalo v poriadku, až podozrivo dobre. Od zahájenia stavby sme mali s pani Kráľovou taký dohovor. Keďže ja som na stavbe častejšie, a ona dochádza len na dôležité veci a kontrolné dni, budem posielať raz týždenne report. O tom, ako prebiehajú aktivity, čo sa aký deň urobilo a k tomu priložím nejaké fotky hotovej práce. Prišlo mi to divné a zbytočné, keď už je stavebný denník na stavbe, ale budiž. Mňa to nezabije, hlavne nech je dozor spokojný. Rovnako to podľa mňa nebolo z jej hlavy. Každý týždeň som teda napísal správu a priložil pár fotiek.

Ale vtedy, ten prekliaty deň, sa stalo niečo iné. Bol skoro koniec pracovnej doby, dosť som sa ponáhľal, tak som napísal rýchly mail a stručne opísal vykonané práce. Priložil fotky do prílohy, ktoré som mal pripravené, našiel adresu komu (Tereza Kráľová) a klikol na odoslať. A je to, myslel som si. Rýchlo vypol počítač a ponáhľal domov.

Ráno druhý deň sadnem k počítaču, pijem čaj a prezerám prichádzajúcu poštu. Správa od Kráľovej, otvorím mail a čítam.

"Čo to má znamenať pán Kudrna?!?!"

Udivene si hovorím, čo je? Čo sa stalo? Pozriem sa do odoslaných správ. Otvorím včerajšie správu, otváram fotky a v tom ma oblial ľadový pot. Srdce sa zastavilo a ja som vytreštil oči.

"A do riti, to je prúser, ja som taký debil!" Nevydržal som a vykríkol.

"Čo sa stalo?" Reaguje kolega na chodbe a beží ku mne.

"Ale nič, v pohode," snažil som sa ho upokojiť a rýchlo zhodil poštu na lištu dole.

Predstavte si, že medzi fotkami, čo som poslal, bola jedna intímna. Áno, bola tam fotka môjho penisu. Proste na tej fotke bol môj stojaci a nadržaný penis. V celej svojej kráse, cez celú fotku.

"Ako sa to tam dostalo do riti?" hovoril som si v duchu.

V tom som si spomenul, že ten deň som upravoval fotky na novú galerka na amikov. Dostal som sa len k jednej fotke a uložil ju. Ja debil som ju ale uložil do rovnakej zložky, ako boli vybrané tie fotky zo stavby. Včera v zhone som označil všetky súbory a poslal.

V tej chvíli by sa vo mne krvi nedorezal. Chodil som nervózne po kancelárii zo strany na stranu. Keby som si hrýzol nechty, asi už žiadne nemám. Stále som klial a premýšľal, ako z toho von. Hlavou sa mi preháňali myšlienky - to je prúser! Ja snáď budem musieť dať výpoveď! Čo keď to tam všetkým ukázala? Možno si tam zo mňa už všetci robia srandu! Ja som taký idiot, ja by som si zaslúžil cez hubu! Uvažoval som, čo jej ako napísať, že mi to poslal kamarát a ja som jej to nechtiac preposlal. To mi neuverí! Preboha, ako ja sa z toho vykrútim! Po dlhej dobe som sa konečne upokojil a odpísal jej odpoveď.

"Veľmi sa ospravedlňujem, došlo k nedorozumeniu. Tá jedna fotka sa tam dostala omylom. Veľmi ma to mrzí, je mi to naozaj veľmi ľúto..." na viac som sa nezmohol.

Čakal som netrpezlivo na nejakú odpoveď celý deň, ale nič. Aby toho nebolo málo, ďalší deň vošiel do kancelárie môj šéf.

"Nezabudni, Richard, že zajtra je kontrolný deň na stavbe. Priprav papiere a potrebné veci. Pred chvíľou mi volala Kráľová, bude tam vraj dosť ľudí. Koordinátor BOZP, niekto od objednávateľa, ona atď. Máme sa poriadne pripraviť, pôjdem tam s tebou."

Prvé čo ma napadlo, keď odišiel z kancelárie, že sa hodím maród. Ale nakoniec som si povedal, že problémy sú od toho, aby sa riešili. Musím sa k tomu postaviť ako chlap. Hlavne nech už to mám za sebou.

Nastal deň D, v noci som skoro nespal. Ja a šéf sme boli na stavbe ako prvý, potom prišli ľudia od objednávateľa a prevádzkovateľa. Kráľová prišla ako posledná. Pozoroval som ju, ako vystupuje zo svojej bielej octavie. Išla k nášmu hlúčiku a usmievala sa, ale to vlastne vždy. Všetci sme sa zdvorilo pozdravili a ona sa ešte ospravedlňovala, že má meškanie. Inak nič, žiadny náznak ničoho. Klopil som oči a uhýbal jej pohľadu, nedala nič poznať. Trochu som sa upokojil. Asi to celé prešla a mávla nad tým rukou, pomyslel som si. Potreboval som niečo vyriešiť s chlapmi, tak som sa ospravedlnil a vzdialil od skupiny. Rozprával som s robotníkmi, riešili spoločne problémy, keď v tom za mnou známy hlas.

"Pán Kudrna, môžem vás na chvíľku vyrušiť, potrebujem niečo prerokovať... medzi štyrmi očami." Chlapi sprisahanecky žmurkli a ja som sa otočil smerom k nej.

Podišli sme trochu bokom, aby nás nikto nepočul.

"Tak ako mi vysvetlíte tú hanbatú fotku?"

Celý som očervenel, sklopil oči a srdce mi začalo búšiť.

"Ja sa veľmi ospravedlňujem, pani Kráľová, fakt ma to veľmi mrzí. Taký hrozný trapas sa mi ešte nestal," skoro som zo seba koktal.

Cítil som, ako mi ruku položila na rameno, vzhliadol som na ňu.

"To je v poriadku, už sa tým netrápte... Sú na svete horšie veci," povedala vľúdnym hlasom. "Len aby som vás upokojila, nemusíte sa báť. Tú fotku som videla len ja a nikto iný. Zostane to len medzi nami. "Ako keby mi čítala myšlienky a tým sa mi čiastočne uľavilo. "Náhodou, bolo to príjemné spestrenie pracovného dňa," nasadila šibalský úsmev. "A ako žena musím uznať, že ste bol prírodou krásne obdarený. Vaša partnerka má veľké..." ani to nestačila dopovedať. A ja som nestačil odpovedať.

Prichádzal k nám môj šéf. Kdeže sme? Že tu nie sme na rozprávanie, ale kvôli práci. Pridali sme sa teda k skupine, ktorá nás už očakávala. Začala pracovná povinnosť, kontrola stavebného denníka, harmonogram prác, pripomienky, finančné plnenie atď. Ten deň už nebola príležitosť byť osamote a všetko si dopovedať. Lúčenie prebehlo tiež formálne, ako keby sa nič nedialo. Odchádzali sme zo stavby a ja som v duchu ďakoval, že pani Kráľová je taká, aká je. Že to vzala športovo a so zmyslom pre humor. Spadol mi veľký kameň zo srdca.

Tak to bol môj veľký trapas vážení. Sedím teraz pri počítači a čítam si prichádzajúcu poštu. Došiel mi mail od Kráľovej.

"Dobrý deň pán Kudrna, kedy od vás dostanem týždennú správu a fotky? :-)"

Rozmýšľam, čo má asi znamenať ten smajlík na konci. A uvažujem, aké fotky vlastne vyberiem a pošlem...

Erotické fotky nás môžu dostať do pekne prekérnych situácií. Nikdy ale nestrácajte zmysel pre humor a snažte sa celú vec zvládnuť bez zbytočnej drámy.