Žiť monogamne alebo nie? Čo je správne?

Možno si myslíte, že odpoveď je úplne jednoznačná - v našej krajine sa totiž uplatňuje predovšetkým monogamný spôsob života. Čo keď vás ale život vo viacerých ľuďoch môže obohatiť? Poďte sa pozrieť na výhody a nevýhody monogamného a nemonogamného života.

Väčšina ľudí na Slovensku žije v monogamnom vzťahu, alebo si to aspoň myslia. Tí, čo si to len myslia, ešte nevedia, že ich partneri podvádzajú, a čo si budeme nahovárať, je to celkom časté. Avšak nájdu sa aj ľudia, ktorí úmyselne žijú v nemonogamnom (polygamnom) vzťahu, pretože im to takto vyhovuje. Rozhodne neplatí, že nemonogamné vzťahy nájdete iba v krajinách Blízkeho východu a že to zahŕňa jedného muža s dvadsiatimi ženami. Takéto dezinformácie väčšinou šíria odporcovia utečencov, čo je v dnešnej dobe veľmi disktutovaná tému, a preto sa s takýmito informáciami môžete stretnúť ešte častejšie ako kedysi. Aj v akejkoľvek inej krajine, či už európskej alebo americkej sa nájde veľa ľudí, ktorí si vybrali tento spôsob života, pretože im ten monogamný nevyhovuje. Nemôžeme jednoznačne povedať, že by jedno alebo druhé bolo správne alebo zle. Vykonalo sa ale niekoľko štúdií a ich výsledky sú možno pre mnohých až prekvapujúce.

Štúdia Justina Lehmillera

Nedávny výskum Justina Lehmillera zistil, že niektorí ľudia sú lepšie vybavení pre monogamiu a iní sa dobre ujímajú v konsenzuálnej nemonogamii. Výskumníci založili tieto zistenia na osobnostných rysoch subjektov v štúdii. Konsenzuálne nemonogamie môže byť akákoľvek nemonogamie, na ktoré sa danej subjektmi dohodli a nikto ju nepodstupuje z donútenia. Inak sa jej hovorí tiež etická nemonogamia. Existuje ešte neetická, a to je práve tá, v ktorej jedne partner zahýba druhému (alebo dokonca obaja sebe navzájom). Vďaka tejto štúdii sa teda ponúka otázka, či sú ľudia prirodzene monogamný? Justin Lehmillera o tom povedal toto:

"Príliš často sa ľudia pokúšajú tvrdiť, že jeden druh vzťahu (monogamia vs. konsenzuálne nemonogamia) je lepší ako ten druhý. Môj výskum naznačuje, že takéto hádky sú kontraproduktívne a že by sme nemali zahanbovať alebo znevažovať vzťahy, ktoré sa líšia od tých, ktoré osobne uprednostňujeme. Skutočnosťou je, že sme pravdepodobne náchylní k nájdeniu jedného druhu vzťahu, ktorý nás uspokojuje viac ako iný, kvôli našej osobnosti, a preto by sme nemali premietať naše preferencie na druhého."

Typ osobnosti určuje, ktorý druh vzťahu sa k vám lepšie hodí

Touto témou sa zaoberá aj Dr. Tammy Nelson, ktorá je odborníčkou na sex a vzťahy, autorka kníh, medzinárodná rečníčka a licencovaná psychoterapeutka. Vzhľadom k tomu, že sa počas svojej praxe stretáva s mnohými ľuďmi a rieši ich vzťahy, má tiež veľký prehľad o tejto téme. "Vzťahové štýly pokrývajú spektrum od monogamných po eticky nemonogamné a všetko medzi nimi. Existujú vlastnosti a charakteristiky osobnosti, vďaka ktorým sú niektorí ľudia s monogamiou spokojnejší a iní sa zdajú byť skôr priťahovaní k otvorenejšiemu vzťahu. Tiež som si však všimla, že tieto preferencie sa v priebehu života môžu meniť, majú vývojovú povahu, a zdá sa, že orientácia je v skutočnosti tekutejšou definíciou monogamia alebo nemonogamie, založené na kontinuite života človeka. "

Ako starneme a máme deti a rodiny, niekoľko partnerov, ďalších partnerov a viac skúseností, tiahnu k zmene našich preferencií. Tak, ako sa nám v priebehu života môžu zmeniť naše obľúbené jedlá alebo štýl hudby, ktorý počúvame, rovnako tak môžeme začať túžiť po lepšom zapojení do vzťahu alebo konkrétnej osobe, skrátka po niečom, čo nám bude sedieť.

Môže byť pre vás otvorený vzťah alebo etická nemonogamia to pravé?

Väčšinou si ľudia vyberú monogamný vzťah vo chvíli, keď majú deti, a akonáhle deti opustia svoje rodné hniezdo, prehupne sa ich vzťah do nemonogamného. Záleží ale predovšetkým práve na type osobnosti a na tom, ako sa partneri prispôsobujú zmenám počas životného cyklu. Väčšina ľudí robí takéto rozhodnutia o vzťahoch každých niekoľko rokov, aj keď napríklad len vnútorne. Niekedy sa rozhodnú tak, že to bude sedieť s ich osobnosťou a niekedy skúšajú vzťah, ktorý bude vyžadovať trochu viac práce, aby bol úspešný.

Či už sa rozhodneme byť monogamný, nemonogamný, konsenzom monogamný, čiastočne otvorení, zotavujúcich sa z nekonsensuálních záležitostí alebo byť akokoľvek iní z radu vzťahov v správaní ľudí, každá možnosť je voľbou, za ktorú si musíte stáť, aj keď to treba spočiatku nebude jednoduché. Niekedy sa vám dokonca ľudia okolo vás budú snažiť dávať veľa "užitočných" rad do života, hovoriť vám, ako si ničíte život a podobné nepekné vety. Pokiaľ ste ale dostatočne premýšľali a ste pevne rozhodnutí vydať sa práve tou cestou, choďte si za tým, pretože potom už by ste mohli len ľutovať, že ste poslúchli ostatných a nie sami seba. Len pamätajte, že každý vzťah potrebuje úsilie a snahu a tá musí prúdiť od všetkých zúčastnených.

Nielen snaha je to, čo potrebujete svojmu vzťahu dávať. Niekedy sa musíte tiež niektoré veci naučiť, napríklad správnu komunikačnú techniku, zručnosť zvládnuť konflikty, techniky tolerancie frustrácie, ako pracovať so svojou žiarlivosťou, ak sa nejaká objaví, a tiež sa musíte naučiť byť vďační.

Nemali by sme znevažovať rozhodnutia ostatných ľudí

Lehmillerova práca je rozhodne dôležitá, ale je ešte len takým prvým bodom k tomu, aby sa vôbec niekto začal touto témou zaoberať. Na to, aby sme zistili, či má naša osobnosť naozaj vplyv na to, do akých vzťahov vstupujeme, budeme potrebovať rozvíriť debatu nejakými ďalšími štúdiami. Odborníci majú svojich osobných názorov veľa, čas na štúdiu si však nájde málokto. Medzi ľuďmi by to chcelo tiež väčšiu osvetu v tom, aby neznevažovali rozhodnutia ostatných ľudí a pristupovali k tomu tak, že toto rozhodnutie závisí čisto na tej osobe, ktorej sa to týka. Je dôležité, že ak nesúhlasíme s rozhodnutím niekoho iného alebo mu nerozumieme, musíme odolávať nutkanie posudzovať alebo zahanbovat jeho, jeho partner (ov) alebo celú túto jeho voľbu vzťahu.

Je monogamia vôbec "prírodná"?

O to sa prie mnoho rôznych vedcov a špecialistov na vzťahy. A stále nemáme žiadnu stopercentnú odpoveď. O tejto téme hovorí napríklad Helen Fisher, biologická antropologička: "Ako prvý musíme pochopiť, čo to monogamia vlastne znamená. Skladá sa zo slov mono, čo znamená jeden, a gamma, čo je manželku. Takže sa jedná o jedného človeka, však to neznamená vernosť. Študovala som dospelých v 42 krajinách a je pravda, že v každej sme našli niekoho, kto nebol verný. Avšak áno, monogamia je prírodná. V každej možnej kultúre kdekoľvek po svete veľká väčšina žien a mužov majú len jedného partnera. Avšak 86% svetovej kultúry povoľuje, aby muž mal zároveň niekoľko žien, ale iba 5-10% mužov v reálnom živote naozaj má viac ako jednu ženu. Nie sme od prírody stavaní k tomu, aby sme sa delili, sme monogamný druh, máme mozog uspôsobený k tomu, aby sme sa zamilovali a upli sa na jedného partnera."

SaraKay Smullens, poradkyňa a terapeutka, k tomu dodáva: "... byť otvorení k niekoľkým partnerom nie je niečo, s čím sa dá v pohode žiť. Klienti so mnou o tom hovoria už roky a to, že niekto žije s niekým, kto je mu neverný, je niečo, cez čo sa môžete dostať, ale rozhodne to nezabudnete. " Vzťahová poradkyne Mary Ellen Goggin dopĺňa: "Monogamný vzťah má určité výhody aj nevýhody. Ľudia, ktorí chcú vernosť, sa musí vo vzťahu snažiť, aby sa nezačali nudiť, aby nevyprchala vášeň. Často pre to nerobíme dosť."

Na druhú stranu sa ľudia často uchyľujú k nemonogamnému životu, pretože chcú svoj život trochu obohatiť. Nevyhovuje im nejaká vec u ich partnera, nájdu ju niekde inde. To je tiež častý dôvod zahýbania. Avšak ľudia, ktorí vstúpia do konsenzuálneho nemonogamného sveta, sú potom absolútne spokojní. Vedci, ktorí podporujú myšlienku, že monogamia prírodna nie je, prišli dokonca na 3 dôvody, prečo si to myslia:

1. Muži i ženy časom prestanú mať záujem o sex
2. Monogamia zabíja najlepšie sexuálne roky
3. Od prírody chceme podvádzať

Zníženie záujmu o sex v dlhodobom vzťahu sa potvrdilo u mužov aj u žien v niekoľkých rôznych štúdiách. Ak sa ale nájde nový partner, sexuálne nadšenie zase narastá.

S druhým bodom je to trochu zložitejšie. Možno ste počuli, že najlepšie sexuálne roky pre ženy sú okolo 30. až 40. roku. Muži ale naopak to najlepšie prežívajú okolo 20. roku života, kedy ale žena nemá veľmi chuť a tú chuť navyše znižujú monogamne vzťahy, ktoré v tomto období vytvárajú. Vo finále si neužijú ani muži, ani ženy, pretože muži postupom času svoju výkonnosť strácaju.

National Science Foundation urobila prieskum a zistilo sa, že iba 3-5% cicavcov sú monogamný. Štúdia zistila, že sexuálna monogamia sa tiež spolieha na hormóny a receptory, ktoré uvoľňuje mozog. Receptory ľudí sa líšia od človeka k človeku, čo vedie k tomu, že niektorí ľudia viac tiahnu k polyamory vzťahom než k ostatným. Takže ak vás váš partner podvádzal, pravdepodobne bude nastavený skôr k nemonogamním vzťahom.

A čo vy, radšej volíte monogamní alebo nemonogamní vzťahy? Zaregistrujte sa na sex zoznamke a možno sa s niekým zhodnete na rovnakom názoru.

[Lil]