Vydarená služobná cesta na sever - 1. diel

Je to už pekných pár rokov, kedy som bol vyslaný na služobnú cestu kamsi na sever plniť priania nášho zákazníka. Mala to byť nielen moja prvá služobná cesta do zahraničia, ale prvá služobná cesta vôbec.

Najprv som nebol veľmi nadšený kvôli vybavovaniu a papierovaniu, ale pozitíva nakoniec prehupla misku váh s negatívami. Predstavte si mesiac mimo našu republiku, mimo váš bežný život, kedy nemusíte riešiť problémy vaše ani najbližšieho okolia. Povedal by som ideálny pre prečistenie hlavy. Zvlášť keď som práve prešiel rozchodom po dvojročnom vzťahu. S cieľom nejako zrelaxovať som nakoniec na ďaleký sever odlietal. Všetko som tu zanechal nástupom do lietadla a tešil sa, ako si ten mesiac nejako užijem.

Dve hodiny letu boli nekonečné pre moju zvedavosť, ako to na severe vyzerá. Keď pominiem občasné turbulencie, zvládol som let v starostlivosti letušiek celkom obstojne. Pár panákov alkoholu odbúral počiatočný strach z pádu lietadla, a tak som aj v dobrej nálade vystupoval na letisku v Helsinkách. Nasledoval ešte hodinový presun vlakom a kúsok ešte taxíkom. Cestou z letiska a následne aj vlakom som si nemohol nevšimnúť, že prevažná väčšina dievčat, žien a dám, ktoré som videl, boli nádherne blond. Vedel som, že na severe to tak je, ale až tak veľmi som to nečakal.

Po príchode k hotelu som si prezrel halu a v nej stretol ďalších ľudí, ktorí sa tiež chceli ubytovať. Bola medzi nimi aj jedna slečna/pani, ktorá budila dojem veľmi seriózne a sebavedome. Tento typ žien je to, čo mňa svojím spôsobom priťahuje. Mám rád ženy, ktoré netrpia nejakým komplexom menejcennosti. Všimla si, že som si ju tak nejako prezeral a kývla hlavou, že o mne vie a že ma zdraví. Po prihlásení v hoteli som teda odkráčal smerom k výťahom. Než vôbec došiel výťah, stihli zrejme na recepcii odbaviť aj onú slečnu, ktorá sa ako prízrak zrazu zjavila vedľa mňa. Ako prvé ju zaregistroval môj nos. Voňala krásne a celkom jemne, čo vo mne vyvolalo zvedavosť.

Chcel som vysloviť pozdrav, ale ako som to stihol urobiť, už som počul to jej pretiahnuté "Hellooo" s ostrým H. Intenzitou hlasu jasne dávala najavo, že to nebude žiadna jemná slečinka. Zdvorilo som jej odpovedal a opýtal sa, či cestuje z ďaleka a aká bola cesta, pozerám sa jej priamo do očí. Boli krásne, svetlé modré, až som mal chvíľu dojem, že má miesto očí zrkadlá a je to obyčajný odraz mojich očí. Čakal som, že bude stručná a len zdvorilo odpovie niečo v štýle. "Som z ďaleka, cesta bola dobrá."

Realita však bola iná. Zrejme dlhá cesta bola tichá, slečna sa nemala s kým porozprávať a trochu sa rozhovorila. Takže som už vedel, z ktorého mesta je, prečo prišla a ako dlho sa zdrží. Ďalej sa zverila, že je ľahko unavená, ale že dobrá večera to spraví. Následne sme sa vzájomne predstavili. V tú chvíľu sa musel do myslenia zapojiť aj môj rozkrok, keďže som neudržal pohľad do očí a zišli ešte k tomu pomaly od očí až k nohám. Na chvíľu som očervenel, pretože si môjho počínania opäť všimla. Najskôr sa prezerala, akoby hľadala nejakú chybička, ktorej som si snáď všimol. Avšak sa mi potom pozrela opäť do očí a ľahko sa usmiala. A tu opäť môj rozkrok sa rozhodol sabotovať zatiaľ príjemnú diskusiu. Úplne pohltení rozprávaním sme úplne zabudli na výťah, ktorý už pár minút bol na prízemí.

Nechcel som tento, povedzme zoznamovací, rohovor prerušovať. Bohužiaľ som vystrel ruku na dvere od výťahu a dal jej najavo, že by sme sa mohli ubytovať na izby. Predsa len po niekoľkých hodinách cesty som sa necítil už pohodlne a túžil som si dať konečne sprchu. Galantne som jej pridržal dvere a nechal ju vstúpiť. Znovu som mal príležitosť si ju prezrieť, tentokrát úplne zozadu. Bola to radosť pozerať. Čiastočne odhalené lopatky a chrbát úplne podporovali pohladenie. Navyše, keď si prehodila vlasy cez jedno rameno, odhalila tak šiju, ktorá si priamo hovorila o bozk. Počas sekundy som ešte stihol stočiť oči k zadočku a k nohám, o ktorých som tušil, že majú začiatok a niekde snáď aj koniec. Rozkrok opäť vyhral nad rozumom, ktorý by si iste stihol všimnúť zrkadlá vo výťahu, kde moje pozorovanie bolo zrejme vidieť.

Zvolili sme svoje poschodia a výťah sa dal do pohybu. Vedel som, že výťah nepôjde večne a že ak niečo nepoviem hneď, trápne ticho skončí až slovom "Bye" prí výstupe jedného z nás. Vyhŕkol som takmer bez premýšľania "Dinner", a potom začal bľakotať niečo o tom, že by bolo škoda nepokračovať v konverzácii napríklad pri večeri, na ktorú by som ju týmto rád pozval (ja naivná, nepoznajúc miestne ceny). Slečna najskôr spomenula niečo o toaste, ktorý si cestou kúpila, ale pozvanie ju potešilo a súhlasila so slovami, že nerada je sama. Pocítil som príjemné chvenie na chrbte, pretože som čakal skôr nesúhlas. Bol som milo prekvapený. Dohodli sme sa, že sa stretneme dole v reštaurácii za hodinu. Výťah zastavil, slečne som opäť pridržal dvere a pokračoval o poschodie vyššie.

Ponáhľal som, aby som čo najrýchlejšie vybalil a mohol sa oddať prúdu teplej vody v sprche. Sprchu som si užíval dlho. Horúčava obliala moje telo a aj penis v rozkroku, ktorý už nezastieral, že snáď našiel objekt svojej túžby (dámy prepáčia). Chytila ​​ma túžba uchopiť ho do ruky a hrať sa sním s myšlienkami na onú ​​slečnu. Mimochodom jej meno som vám zatiaľ neprezradil. Volala sa Leena (čítajte Léna). Chvíľu som sa tak hral, ​​ale potom som radšej prestal, nechcel som sa pripraviť o vzrušenie, ktoré vo mne bolo (a urobil som dobre ako neskôr zistíte). Obliekol som si čierne nohavice s bielou košeľou na voľno, čierne poltopánky, vyrazil o niečo skôr ústrety dobrej večeri a príjemnej konverzácii. Nechcel som, aby na mňa musela čakať.

Čakal som nakoniec ja, a to trochu dlhšie, pretože Leena nemohla nájsť nejaký kus oblečenia, ktorý potrebovala k svojim šatám. To mi nevadilo, hlad nebol ešte tak veľký, že by mi už kručalo v žalúdku. Otvoril som teda dvere do reštaurácie a nechal ju vybrať stôl. Vybrala si stôl v samotnom strede. Bolo mi jasné, že je rada stredobodom pozornosti. Pomohol som ju usadiť do stoličky a zasadol naproti nej. Nechtiac som pritom zavadil svojimi nohami o jej. Ako som hovoril, dlhé nohy. Ospravedlnil som sa s tým, že som myslel, že stôl je väčší. Myslel? No, povedal by som, že od chvíle, čo som ju pred reštauráciou uvidel, bol môj mozog pod kontrolou iného orgánu. Bola povedzme miestna (aj keď z inej časti krajiny), a tak som ju požiadal o odporúčanie, čo si dať na večeru. Dnes si už ten názov nevybavujem, ale išlo o steak z lososa a zeleninový šalát. Dali sme si obaja rovnakú večeru a ochutnali fľašu dobrého vína.

Konverzácia bola naozaj príjemná. Začali sme pôvodom, prácou, prebrali koníčky, až sme skončili pri partnerských vzťahov (ja som to napodiv nezačal). Spomenula, že je sama, že povaha jej práce jej neumoňuje momentálne stálejší vzťah, s ohľadom na nutnosť často cestovať (bola obchodným zástupcom). Na môj priamy dotaz, či jej nechýba v živote muž, odpovedala, že áno. Bolo vidieť, že slovo muž s ňou niečo urobilo. Rozšírili sa jej oči, začala sa pohrávať s pohárom vína, upravila si výstrih, pod stolom som zacítil, ako začala pohupovať nôžkou, keď do mňa niekoľkokrát narazila, a vytiahla si zrkadlo, aby sa uistila, že jej pery sú dostatočne výrazné. To ma ani na chvíľku nenechalo pokojným a ja som pocítil tlak v rozkroku. Vzrušenie opäť zvýšila na maximálne hodnoty, keď mi strčila nohu už bez topánky do rozkroku a zároveň sa na mňa pozrela zvádzacím až uhrančivým pohľadom. V tej eufórii mi spadla sánka, a oči začali kmitať vysokou frekvenciou medzi očami, jej výstrihom a rukou, ktorá sa blížila k mojej.

Zaujíma vás, ako vzrušujúca večera skončí? Počkajte si do budúceho štvrtka! Skrátiť čas si môžete na našej erotickej zoznamke.