Úlet so šéfom

Keďže bývam na druhom konci mesta a náš pracovný večierok zašiel do iných koľají, než bolo jeho zámerom - jednoduchšie zvrhlo sa to! Milan mi ponúkol, že môžem u neho prespať. Popravde, vždy ma skôr priťahoval jeho brat, divoký a bezstarostný, ochotný Ondrej s roztomilým kukučom a úsmevom bezradného bábätka. Lenže...

Dnes mal Ondrej vo svojom byte plno, a na "moje" miesto do jeho chlieviku sa vnútila kolegyňka (snaživá, dochvíľna, v práci bezchybná, ambiciózna a vôbec ... smiešna!) Kamila Prášilová. No čo, nabudúce.

Milan bol v prvom rade môj šéf a aj cez naše spoločné, ako inak než pracovné jazdy som ho nebrala inak. On ma tiež vlastne nie. Občas prehodil pár slov, ako napríklad, že v treťom odseku v piatom riadku mám chybu, a tým naša komunikácia sklapla. Mal snúbenicu, drobnú, chudú, brunetku, ktorú som nikdy nevidela bez cigarety v hube (ale inak celkom príjemná), slečnu Helenku. Neviem, čo sa stalo, ale už nejakú dobu som ich nevidela spolu, a dnes asi tiež nie je u neho doma, keď mi ponúka prespanie. Nijako viac som sa nad tým nezamýšľala, tiež  to ani nešlo...

Milá slečna!

"Čo je?" Chcela som, aby to vyznelo milo až roztomilo. Ale - nevyznelo, ba naopak, arogantne, povýšenecky a nepríjemne. Milan ale akoby nič nepočul a prezeral si ma ďalej. To robí naschvál, vidí ako toho mám dosť, a teraz ešte ma deptá svojím pohľadom, namiesto toho, aby vystúpil, vytiahol kľúče a bez slov mi ukázal posteľ, kde mám dnes prespať. "Páčiš sa mi Monika..." bez toho, aby to poriadne dopovedal, už ma pritisol k stene výťahu a pomaličky prechádzal svojimi perami po mojich. Teraz s odstupom času ani neviem, ako sa mohol ku mne tak rýchlo priblížiť, že som to nepostrehla. Viem ale jedno - v tej chvíli mi to vôbec nevadilo.

"Áno, tiež sa mi páčiš..." nezmohla som sa na úbohejšiu odpoveď (faktom je, že som nikdy nepremýšľala, či sa mi páči a ani v tejto chvíli nie). Jeho čím ďalej viac zrýchľujúce bozky sa mi ale páčili určite - boli horúce, jeho jazyk rýchly a vášnivý, dych príjemne hrejivý. Kurva, ten išiel! Pomaly opúšťal moje pery a smeroval nižšie. Dostať sa k mojim prsiam mu nebránila ani moje upnuté šaty, pretože... ich vyzliekol. Chvíľu sa pohrával s mojou nijako zvlášť veľkou výbavou, potom sa zastavil a pozrel svojimi krištáľovo zahmlenými očami do tých mojich.

"Ideme dnu?"
"Áno, ale najprv to chcem tu," hovoril za mňa alkohol.

Ľahko sa pousmial a pevne ma k sebe pritisol, cítila som, ako mu stojí, a to ma vzrušovalo natoľko, že som sa chopila iniciatívy ja. Bozkávala som ho na krku, krúžila mu jazykom u ušného lalôčika a pritom moje ruky rozopínali jeho nohavice. Bol vonku - veľký, tvrdý, pevný a na konci zaoblený, presne taký, aký mám rada a aký by ma mohol uspokojiť (tie špicaté neznášam).

Moc sme sa s tým nekašľali a šli sme na vec. Roztiahol mi nohy, chytil do náručia a pichal, tak rýchlo a hlboko, že som sa zrazu topila v tej slasti nekončiacich rozkošou. Nedalo sa to vydržať, jeho mocný vták sa pravidelnými impulzami zabodával do mojej rozechvenej mokrej kundičky.
Kričala som, neviem presne čo, ostatne ako nikdy neviem, ale viem, že som kričala ako blázon... Potom ma pomaly pustil na zem, kde som sa skúsene otočila a zabodával sa do mňa zozadu. Naše pohyby skôr pripomínali prehyby, vrtela som sa ako kačka a Milan ma rovnako tak mrdal. Ani tentoraz sa to neobišlo bez nezmyselných výkrikov blaha a silného stonania z oboch strán.

"Už môžeme ísť dovnútra, slečna Peštová?"

Áno, už mohli... zobrala som zo zeme šaty a pohodenú kabelku a v Milanovom objatí celá nahá kráčala na koniec dlhej chodby do jeho bytu. Pomaly nestačili zabuchnúť dvere a už sme boli opäť v sebe. Tentoraz na oranžových obkladačkách predsiene som šukala Milana ja. Moja najobľúbenejšia poloha (teda až na extrémne výnimky) mi dovoľovala pohrávať sa a dráždiť Milana tak moc, až som cítila v podbrušku jeho horúce teplo.

"Čo chceš aby som ti urobil?" Pýtal sa ma ten nezbedník, už na pružinách jeho megaveľkej postele v okamihu, keď by iní sa dávno chrápavo prevalili z jednej strany na druhú...
"Líž..." Milanovi sa moja odpoveď páčila, teda súdim podľa jeho kvalitnej reakcie. Krúživými pohybmi jazyka s mocnou silou svojich rúk prechádzal celé moje telo, až bol v cieli. Moja škatuľka bola celá chvením a natešením roztiahnutá. Lízať vedel rovnako dobre ako šukať, najprv si jeho jazyk len tak pohrával na okrajoch, jemne dráždil moje pysky, a potom začal prenikať dovnútra a von, svojou špičkou jazyka. Opäť som sa neudržala a s jeho zrýchľujúcim tempom som vrieskala, kričala, prevaľovala sa, vrtela a myslela si, že zcvoknem...

Po ukončení, sa ma spýtal, či som si to nejako tak predstavovala. A po malom nežnom odpočinkovom bozkávaní a hladení som nemohla urobiť nič iné, len ako mu to oplatiť. Len tak medzi nami, fajčenie vtákov ma nikdy veľmi nebavilo, ale teraz som cítila akúsi povinnosť, potrebu ho doviesť do rovnakého varu alebo tak niečo...

Ráno sme sa ešte pomilovali (hmm, zlá voľba slová, zašukali sme si).
"Moni, ... poznáš, Helenu..? Je to... "nedokončil vetu, pretože som mu úspešne skočila do reči:
"Myslíš tú, s ktorou šukáš na tejto posteli a najskôr si ju chceš aj vziať..., či túto, tak myslím, že poznám."
Milan chudák nevedel, ako sa má tváriť, z môjho hlasu nebolo poznať, či to myslím zo srandy, z irónie, alebo z nenávisti k nej alebo snáď k nemu. Pokračovala som ďalej: "Vieš, je mi to fuk... Rovnako mám skôr namierené na tvojho brata."

A na koho máte namierené vy? Skúste niekoho nájsť na sex zoznamke!