Ranná jazda taxíkom

Šéf odo mňa celý mesiac požadoval nadľudské výkony, z kancelárie som sa takmer nedostala. Nečakaná nočná bola poslednou kvapkou, hnev vo mne bublal ako žeravá láva. Jedinou záchranou bol taxík, z ktorého som vystupovala plná nových síl.

Mala som pocit že kopa papierov miesto ubúdania každou hodinou rastie. Posledných deväť hodín som sa nepohla z miesta, akurát tak každú pol hodinu po novú šálku kávy. Hlavu som si podopierala rukou a študovala zmluvy. Písmená sa zlievali do zvláštnych tvarov, únava ma začala premáhať. Nemohla som vydržať viac, nahnevaná na šéfa a na prácu a vlastne na celý svet moja ruka vyťukala známe číslo taxislužby. Sotva som vnímala čo hovorím, keď dispečerka zložila, osobné veci som nahádzala do kabelky a povypínala svetlá. Slnko ešte nevyšlo.

Tuším, že vravela 10 minút. Pred vchodom do budovy som čakala minimálne 15, aprílové mrazy ma prinútili oľutovať krátku sukňu. Už som bola odhodlaná vrátiť sa dovnútra a počkať v predsieni, keď spoza rohu vyšlo auto oblepené názvom taxislužby. Nervozita z vodičovho meškania do mňa vpustila novú dávku energie.

„Kde ste toľko trčal? Malo to byť desať minút, už som sa chystala ísť autobusom. To sú teda naozaj profesionálne služby!“ Slová sa zo mňa sypali bleskovou rýchlosťou. Keď som sa pozrela na mladého fešáka za volantom, zahanbene som stíchla. Ironickým úsmevom naznačoval, že ho moje pocity nezaujímajú a že čaká na cieľ našej jazdy.

Adresu môjho domu musel naťukať do navigácie, bolo to dobrých 20 kilometrov od mesta. Naštartoval a prudko zabočil, takže sa celé moje telo nekontrolovateľne zvalilo na to jeho. S rovnakým ironickým úsmevom sa na mňa pozrel znovu. „To je vaša vina.“ Povedal som zmätená situáciou. Bolo medzi nami zvláštne napätie, doteraz nepovedal ani pol slova. Sem-tam sa na mňa pozrel, inak sa sústredil na premávku. Ulice začalo zalievať viac svetla a narastal aj počet áut.

Nedôvera voči taxikárovi ma držala pri zmysloch, telo by najradšej spalo. Iba nachvíľku som privrela oči, rýchlo som sa však spamätala keď som ucítila, ako auto spomaľovalo a napokon zastavilo úplne. Pred nami stálo ďalšie a pred ním mnoho ďalších, očakávaná kolóna sa tiahla snáď 3 kilometre. „Výborne, ešte toto mi chýbalo!“ Opäť som vyjadrila svoju nespokojnosť. „Ale no tak, prečo si tak hrozne vytočená? Toto sa predsa dalo čakať.“ Konečne prehovoril, hlasom ktorým by sa pokojne mohol vyskytnúť na meditačných nahrávkach, hrubým no pokojným.

„Práca...“ Odvetila som potichu. „Hej? Aj na teba o šiestej ráno vrieskajú klienti že päť minút meškáš?“ Smiech sa mu odrážal v hlase a ja som si nemohla pomôcť, zasmiala som sa tiež. Pozreli sme sa na seba, úprimne som sa ospravedlnila a navzájom sme sa predstavili. Volal sa Kamil, napriek všetkým okolnostiam nestrácal dobrú náladu a začal ma spovedať. Napokon tiež uznal, že môj šéf je riadny idiot.

Za celý ten čas sme sa autom pohli sotva o meter. Uvoľnila som sa, kabelku som z kolien posunula medzi svoje nohy, ktoré tak zostali mierne rozkročené. „Provokuješ?“ Spýtal sa priamo a hodil očkom na môj rozkrok. „Prosím?“ Zarazene som sa zaškerila, nohami som však ani nepohla. „Takže to mám považovať ako pozvánku?“ Narážky začínali naberať humorný podtón, hrala som to s ním. „Áno, chcem ti naznačiť ako veľmi túžim po tom aby si ma pretiahol na zadnom sedadle.“ Obaja sme sa začali smiať. „Možno to nie je až taký zlý nápad.“ Pokrčil plecami a zahľadel sa do mojich očí.

„A čo ak urobím toto?“ Smiech tentokrát neprišiel, ruku z volantu opatrne presunul na moje koleno. Autá pred nami sa stále nehýbali. „V tom prípade ťa budem musieť pobozkať.“ Naša nevinná hra sa mi začínala páčiť. Naklonila som sa k nemu, chvíľu váhal, nebol si istý či to myslím vážne. Napokon privrel oči a pritlačil svoje pery k mojim. Bozkával ma božsky, jeho jazyk sa hral s tým mojim neskutočne vášnivo, všetky vtipy šli bokom. Ruku z kolena presunul o niečo vyššie a druhou ma chytil za krk. Snažila som mať nohy rozkročené najviac ako to šlo, ťahala som ho k sebe a dovolila mu vyhrnúť mi tričko až pod krk. Šikovne vybral môj ľavý prsník z podprsenky a láskal ho ústami, úplne som sa jeho dotykom poddala.

Aby som nezaostávala, nahmatala som rastúci kopček na jeho nohaviciach a prechádzala po ňom rukou. Nedokázal sa odo mňa odtrhnúť, autá pred nami sa však začali hýbať takže sme museli s našimi hrami počkať. Kým sme sa dostali ku kruhovému objazdu, podprsenka už odpočívala v kabelke a vzrušené bradavky presvitali cez biely top. Aj napriek zime som sa nechcela zahaľovať svetrom, vyhrnula som si sukňu a začala prstami dráždiť svoju nedočkavú dierku.

Kamil sa mohol zblázniť. Navigácia oznamovala vybočenie z plánovanej trasy, obaja sme však vedeli, že všetko ide správnym smerom. Po mučivých minútach odstavil auto na poľnej ceste za mestom, asi v polovici cesty ku mne. Opäť ma začal bozkávať a vymenil moje prsty za svoje, dráždil ma medzi nohami a ja som mu všetko svoje vzrušenie vydychovala do tváre. Presne vedel čo sa žene páči. Rukou vošiel do nohavičiek, posunula som sa o niečo dopredu a nechala ho vojsť do mňa prstom. Čoskoro pridal druhý, bola som poriadne vlhká takže sa vo mne pekne šmýkali. Napokon mi rozkázal aby som vystúpila z auta.

Prišiel k mojim dverám, zabuchol ich a pritlačil ma o ne chrbtom. Vášnivo sa vrhol na môj krk, zhodil zo mňa svetrík a tričko opäť vyhrnul tak, aby sa mohol obšťastniť pohľadom na môj hrudník. Prsia mi stláčal silno a prudko, občas to zabolelo. Tlačil sa na mňa celým telom, cítila som jeho tvrdý penis na svojom brušku a premohla ma túžba zbaviť ho prebytočnej látky. Rozopla som mu nohavice a nechala ho stiahnuť si ich nižšie.

Neprestával sa o mňa tlačiť a dráždiť ma, boľ naozaj veľký a tvrdý. Predstava že ho budem mať v sebe mi priniesla novú vlnu vzrušenia. Otočila som sa a vystrčila zadoček. Nohavičky mi skončili kdesi pod kolenami a jedna Kamilova ruka putovala po mojom brušku až ku klitorisu, začal po ňom pomaly prechádzať prstom a penis stále tlačil k môjmu odhalenému zadočku. Tak veľmi ma to vzrušovalo... Cítila som prichádzajúci orgazmus, oddialil ho tým, že ma oboma rukami chytil za boky a prirazil si ma až ku koreňu jeho veľkého vtáka. Zavzdychala som od rozkoše ktorú mi tým spôsobil.

Začal do mňa prudko vchádzať zozadu a stláčať mi pri tom kozy, pohybmi našich tiel som sa moje bradavky treli o jeho dlane vďaka čomu som sa urobila do minútky. Zrejme si to ani nevšimol, bez prestávky prirážal ďalej. „Budeš to chcieť do úst?“ Zašepkal mi do ucha. „Prečo nie?“ Súhlasila som sa zviezla sa na kolená do mokrej trávy. Chvíľu som sa s ním ešte hrala rukou, potom som si ho vložila do úst a tlačila naň jazykom. Užívala som si jeho tiché vzdychanie a priviedla ho až do úplného konca. Vystriekal sa mi hlboko do hrdla, nesnažila som sa nič vypľúvať a spokojne sme obaja nasadli naspäť do auta.

Keď budem nabudúce potrebovať odvoz z Bratislavy, presne viem, komu zavolám.

[sta]