Otrokyňa v pivnici

Je ráno, pol siedmej. Ničím nerušené ticho náhle preruší hlasné drnčenie budíka. Telo mladej krásnej ženy sa pohne pod perinou. Áno, je to naša známa Margaryta. Slastne sa preťahuje. Veľmi sa jej z postele nechce, ale nakoniec musí.

Má totiž dohodnutú schôdzku s jedným neznámym dominantným mužom, s ktorým sa zoznámila po internete. Však už bol tiež najvyšší čas, aby si niekoho k sebe našla. Dlhú dobu nemala žiadneho priateľa. A teraz mala skvelú príležitosť na to, aby ho spoznala bližšie.

Pomaly vstala, vyzliekla zo seba nočnú košieľku a išla sa vysprchovať. Pustila na seba teplú vodu. Po sprchovaní si umyla hlavu. Akonáhle uplynuli ďalšie nevyhnutné procedúry, navoňala sa parfémom od Naomi Campbell. Potom na seba obliekla nové červené tangá s čipkou a podprsenku tej istej farby. Na nohy si obula tmavé ponožky, natiahla si modré džínsy, pokračovala mikinou od Nike, teplý sveter, pretože vonku bola stále ešte zima, čierne čižmy, ktoré siahali až ku kolenám, a teplú bundu. Za krátku chvíľu už sedela v autobuse, ktorý ju mal doviesť na miesto dohodnutej schôdzky.

Bola si vedomá toho, že ju dnešná schôdzka poznamená na ďalší jej život. Jej hlboké čierne oči boli plné túžby po dobrodružstve. Napokon prišla chvíľa vystupovania. Chvíľu sa rozhliadala, ale nikde nikto. Vtom jej ktosi dal zozadu dlaň na ústa a povedal krátku drsnú vetu: „Poď so mnou, ďalej pôjdeme autom.“ Než sa stačila spamätať z prvotného šoku, sedela už v aute. Až teraz zazrela jeho tvár. Bol urastený, niečo málo cez 2 metre vysoký, odhadom 120 kíl. Jeho ľadovo modré oči na ňu hľadeli bez jediného slova. V jeho divoko zarastenej tvári bolo vidieť veľkú spokojnosť.

Za okamih naštartoval a odchádzali spolu nevedno kam. Po hodine jazdy zastavili pred výstavnou vilou s bazénom. Počas jediného okamihu stáli v predsieni. Krátko nato prešli do kuchyne, kde jej ponúkol kávu. Neodmietla, pretože ju pila najmenej trikrát denne. Spýtal sa, či si je istá tým, do čoho sa púšťa. Odpoveďou mu bolo nesmelé prisvedčenie. Medzi rečou prezradil svoje meno. Volal sa Hans-Till. Avšak zabudol dodať, že je to iba umelecký pseudonym, v skutočnosti sa volal Ján.

Netrvalo dlho a ponúkol Margaryte, že jej ukáže svoj dom. Nemala najmenší dôvod nesúhlasiť. Najprv zašli do obývačky, potom do spálne, prešli aj niekoľko miestností pre hostí. Zdalo sa, že prehliadka už skončila, keď znenazdajky zabočili pre ňu úplne neznámym smerom. Hans-Till viedol svoju novú priateľku (ktorá však tušila, že sa do hodiny stane aj jeho novou otrokyňou) po dlhých drevených točitých schodoch do pivnice.

Tu sa Margaryte naskytol pohľad, pri ktorom ju až zamrazilo v chrbte. V strede niekoľkých lúčov osvetlenej miestnosti s popraskanou podlahou a vodou kvapkajúcou zo stropu, stála drevená lavica, po stenách viseli rôzne rákosky, bičíky, pokarhania, putá, pásy cudnosti, remene… Začala byť silne nervózna. Nemohol si to nevšimnúť, ale nepovedal vôbec nič. Po krátkej chvíľke jej rozkázal, aby sa pred ním vyzliekla do naha.

Urobila to bez najmenšieho odporu. Avšak stále mala strach z toho, čo bude nasledovať.

„Ľahni si na lavicu na brucho!“ rozkázal jej surovo. „Áno, môj Pane, ako si prajete.“ „Teraz si ťa priviažem reťazmi, aby si so sebou nehla.“ Vzápätí zacítila na svojej alabastrovej koži chlad kovu. Do úst jej bez súcitu dal kolík. Teraz bola Margaryta úplne bezmocná. „Budem ti hovoriť Jamais, jasné?“ Niečo len na súhlas zamrmlala cez kolík. „Bezo mňa nikdy nie si nič, nikdy ti nič nepatrí a nikdy nesmieš urobiť nič bez môjho vedomia, rozumieš?“ Opäť len letmo prikývla. „Ergo, vyskúšam si, koľko toho vlastne vydržíš.“

Hans-Till si zobral zo steny jednu zo svojich obľúbených rákosiek, ktorá bola asi tak 2 metre dlhá a silná ako 3 malíčky dospelého muža, ale aj tak bola veľmi pružná. Kúsok si poodstúpil, riadne sa rozpriahol, vzduch prerezalo krátke ostré zasvištenie a už sa trstina so suchým zapraskaním „pozdravila“ s nastavenou zadnicou. Jamais zažívala akýsi zvláštny pocit. Zvláštne v tom, že to bolo prvýkrát, čo od niekoho dostala „na holú“ a ešte k tomu rákoskou. Aj keď, treba povedať, doma dostala tiež niekoľkokrát narezané, ale bolo to „len“ remeňom.

Asi po 50 ranách Hans-Till prestal nebohú Jamais rezať. V pokoji odložil trstinu a vybral jej z úst náhubok. Bola to pre ňu neopísateľná úľava, lebo čeľuste už takmer necítila. Zadoček Jamais pripomínal čerstvo dozreté paradajkové jabĺčko, tak veľmi bol červený. Však tiež na ňom mala jelita veľkosti pingpongovej loptičky. „Vidím, Jamais, že vydržíš naozaj veľa. Veľmi sa mi páčiš. Nič už nebráni tomu, aby si sa stala mojou otrokyňou. Som s Tebou na výsosť spokojný. Máloktorá otrokyňa vydrží na prvýkrát taký výprask.“ Toto oznámenie jej vlialo do žíl ďalšiu energiu. Napokon našla odvahu na to, aby niečo povedala. „Smiem prehovoriť, môj Pane?“ „Iste, otrokyňa, len hovor.“ „To ma, môj Pane, naozaj veľmi teší, že ste so mnou spokojný. Myslím si, môj Pane, že by som zniesla ešte prídavok.“

Chvíľu na ňu neveriacky hľadel. Bol veľmi príjemne prekvapený. To sa už dlho nestalo, aby ho otrokyňa sama od seba prosila o ďalšie zrezanie svojho zadočku. Na krátku chvíľu sa zahľadel do jej očí, zamyslel sa a v tom okamihu mu bleskol hlavou geniálny nápad: k výprasku teraz použije pokarhanie, do ženstva a análneho otvoru jej zavedie vibrátor, „aby mala tiež nejakú jemnejšiu zábavu“. „Nuž dobre, Jamais, dostaneš prídavok. Avšak bude to pre Teba ešte oveľa horšie ako doteraz.“ Jamais na svojho nového Pána pozrela s neskrývaným strachom v tvári. Krátky okamih na seba hľadeli bez jediného slova. „Do svojej kundičky a análneho otvoru dostaneš vibrátory, ktorý Ti zapnem na maximum. A pridám ti 50 rán pokarhaním.“

Jamais polial smrteľne studený pot. Taký spád udalostí rozhodne nečakala. Bolo jej jasné, keď ho prosila o prídavok, že to bude veľa rán, ale toľko určite nečakala. Navyše ešte pokarhaním! Hans-Till svojej úbohej otrokyni zaviedol oba robertky do patričných miest a šiel si vybrať pokarhanie. Vzal si práve tie najnovšie, ktoré kúpil včera v jednom nemenovanom sexshope v centre mesta. Jemne nimi prešiel Jamais pod nosom. Potom k nej pristúpil, natiahol sa a pokračoval vo výprasku. Pretože Jamais nemala v ústach kolík, mohol počuť jej rev.

Rev, ktorý mu nalial do žíl toľko potrebnú energiu. Po päťdesiatej rane prestal nebohú Jamais biť. So všetkou jemnosťou, ktorú mal vo svojich rukách, ju pohladil po tvári ako vo filmovom scenári. Zmizol asi na minútu, možno dve, to si už nepamätám. Keď sa znovu objavil pred Jamais, držal v ruke podivnú fľaštičku. Naša otrokynka netušila, čo v nej je, ale nemala ani odvahu sa svojho Pána opýtať.

Hans-Till znenazdajky odskrutkoval zátku a trochu obsahu nalial na dlaň. Napokon pochopila, že je to chladivá emulzia, ktorá jej má schladiť stopy po práve skončenom výprasku. Čoskoro zacítila chladivé účinky na svojom zadočku. Bola to pre ňu nesmierna úľava. Potom bola odviazaná. Obliekol jej korzet, na nohy jej obul čižmy a viedol ju nevedno kam.

Nevedno kam? Veď ju viedol do jej cely! Cely, ktorá mala byť jej izbičkou. Vybavenie bolo dosť strohé: posteľ s matracom, jedným vankúšom a tenkou dekou. V rohu miestnosti stál stôl, ktorý bol pripevnený k zemi, takže sa nedal odtiahnuť, a jedna stolička. Vo výške asi 3 metre bolo malé zamrežované okienko, kadiaľ prechádzalo len nepatrné množstvo svetla. „Toto bude odteraz tvoja izba,“ povedal Hans-Till po dlhej dobe mlčania. „A teraz choď spať, no aj tak máš po dnešnom výprasku až nad hlavu.“

Jamais si myslela, že do postele pôjde až po odchode svojho Pána, ale to sa mýlila, pretože si musela do postele ľahnúť pred ním. Navyše na brucho, aby tak uľavila svojmu sekanému zadočku. Čo však prehliadla, bolo to, že posteľ mala po stranách prirobené putá, ktorými bola „pre istotu“ na celú noc k posteli pripútaná. Potom ju Hans-Till nežne prikryl dekou a dal Jamais nežný bozk na dobrú noc.

Tak začala pre Margarytu prvá noc. Dlho nemohla zaspať, stále musela myslieť na výprask. Po nejakej dobe zacítila vo svojej kundičke príjemné vrnenie. Čo to preboha je, blesklo jej hlavou. No áno, je to robertko, ktorý jej jej Pán nechal v kundičke a navyše ešte aj v análiku. Potom pokojne zaspala.

Zo sladkého snívania ju vytrhlo svetlo z chodby. Vo dverách sa objavil Hans-Till. „Dobré ráno, Jamais!“ pozdravil svoju otrokyňu. „Dobré ráno, Pane!“ odpovedala mu. „Je čas vstávať. Hneď ťa odviažem.“ A tiež tak urobil...

Hľadáte otroka, alebo svojho Pána? Spoznajte sa s ním vďaka sex zoznamke.