Náruživá fotografka

Zaujímavých príhod z fotení mám niekoľko, to čo som však zažil v ateliéry mladej fotografky sa nestáva každý deň.

Po výmene niekoľkých e-mailov mi z agentúry mi konečne poslali kontakt na hlavnú fotografku Alicu. Zavolal som takmer okamžite, z reproduktora sa ozval príjemný mladý hlas. Vraj jej o mne už dali vedieť, stačilo sa dohodnúť na termíne a čase fotenia. Nervózne listovala v preplnenom diári, niekoľko krát ma prinútila zapísať si termín ktorý vzápätí zmenila, nebolo ťažké vyčítať z jej hlasu stres. Keďže fotografie musela odovzdať do konca mesiaca, hodila ma na piatkové popoludnie. Nezabudla podotknúť, že je to po jej pracovnom čase a na záver dodala niekoľko nepekných slov na adresu jej šéfa.

Do auta som nasadal pokojný, dokonca by sa dalo povedať, že som sa na fotenie tešil. Podľa nie zrovna prívetivého úvodu som dúfal, že to pani fotografka bude chcieť mať čo najrýchlejšie za sebou a pre mňa to bude naozaj ľahký zárobok. Celou cestou som premýšľal nad tým, ako vyzerá, ako vyzerá jej asistentka či vizážistka. Žienky v tejto brandži nikdy nie sú na zahodenie. Chvíľu som blúdil ulicami v neznámej časti mesta, našiel parkovisko a dostavil sa ku dverám skromného ateliéru. Otvorila skôr než utíchol tón zvončeka a pozvala ma dnu.

Hlas neklamal – bola mladá, vysoká a štíhla, dlhé rovné vlasy jej zužovali plnšiu tvár. Prezula sa do chlpatých papučiek a lodičky položila pod stolík s objektívmi a bleskami. „No tak, na čo čakáš? Oblečenie je pripravené v šatni.“ Mrzuto sa vrhla na upravovanie svetiel. Poslúchol som a odišiel do „šatne“, v podstate to bol paraván v rohu miestnosti cez ktorý boli prehodené rifle a dve tričká. Prezliekol som sa a dovolil som jej upraviť mi účes. „Čakal som profesionálnejší prístup.“ Usmial som sa cez hustý oblak laku na vlasy. „Môžeš ho čakať od ôsmej do piatej. Vizážistka odišla už v polovici posledného plánovaného fotenia. Mňa to tu raz zabije...“ Nahnevane zahryzla do hrebeňa a prstami mi naposledy prehrabla vlasy.

„Nikto nemá rád ľudí, ktorí sa stále sťažujú.“ Rozhodol som sa vyrývať do jej beztak mizernej nálady. „Chvalabohu že na fotke budeš mať zatvorené ústa.“ Pokývala nado mnou hlavou, všimol som si však jej úsmev na znak rezignácie. Odkašľala si a postavila ma pred biele plátno.

Pár krát mi nadradene prikázala kam sa otočiť či pozrieť, väčšinu pózovania som však zvládal sám. Vymenil som si tričko a slečnu zaneprázdnenú prinútil trochu sa rozkecať. Sama napokon uznala, že som jej spríjemnil večer. „Súhlasil by si s fotením bez trička? Máš úžasnú postavu, musíme nechať vyniknúť rifle.“ Spýtala sa omnoho priateľskejšie. Iste, že som s tým nemal problém. Niekoľko krát ku mne prišla a dotýkala sa mojich ramien a hrude, nastavovala ma do rôznych uhlov a póz.

„V pohode, mohlo by to stačiť. Keď ťa tu už mám... Vyzeráš ako otvorený človek... Nemáš chuť si zarobiť o niečo viac?“ Vetu podobnú tejto zažije minimálne raz v živote snáď každý fotomodel. Ak by ponuka prišla od kohokoľvek iného, rázne by som odmietol. Alicine hnedé očká ma však prinútili vystúpiť zo svojej pohodlnej bublinky. „Takže... Akty?“ Spýtal som sa na rovinu, ani jeden z nás nemal čas na zbytočné omáčky. „Áno, nebude ti vidieť tvár a akékoľvek znamienka ti grafik odstráni. Nikto nebude vedieť, že si to ty.“ Zhlboka som sa nadýchol a zhodil zo seba značkové rifle.

Robil som to prvý krát, vedel som však, že sa nemám za čo hanbiť. Na svojej postave som poctivo makal, vyzliekal som sa odhodlane. „Páni, teba netreba zrovna presviedčať.“ Rozosmiala sa a pokračovala vo fotení. „No tak, uvoľni sa trochu.“ Povzbudzovala ma. Nervozita ma začala premáhať, nevedel som ako stáť, kam dať ruky... „Vieš ako nepohodlne na tých fotkách vyzeráš? Akoby si to robil za trest. Užívaj si to trochu.“ Snažila sa prehovoriť moju neistotu, vôbec to však nepomáhalo. Práve naopak, mal som pocit že všetko robím zle.

„Kašli na to... Nebol to dobrý nápad.“ Povedal som po pol hodine, nech ukončím trápenie nás oboch. Odstúpil som ďalej od plátna. „Neblázni, bolo by to skvelé keby nie si v takom kŕči. Možno by som ti s tým mohla pomôcť.“ Odložila foťák a prišla ku mne. Vlastným telom mi bránila ísť sa obliecť. Nalepila sa na moju hruď a začala mi hladiť ramená a krk. „No tak, je neskoro, musím už ísť.“ Pokúsil som sa odtlačiť ju nabok. Bleskovou rýchlosťou schmatla zo stolíka kľúče a bežala k dverám. Zamkla nás skôr než som si stihol navliecť slipy. „Už dávno malo byť zatvorené.“ Usmiala sa na mňa a vyzliekla si sveter. Kus spodného prádla mi vytrhla z ruky a surovo mi vrazila jazyk do úst. Chvíľku mi trvalo spamätať sa, odsotil som ju od seba a zvýšil na ňu hlas. „Prestaň, na toto som sem neprišiel.“

Nedala sa odbiť, začala ma honiť a mne sa napriek všetkému nedarilo potlačiť silnú erekciu. „Ver mi, bude sa ti to páčiť.“ Znovu sa prisala na moje pery a ruku mi naviedla k svojim prsiam. Začal som ich neisto hladkať, pomohol som jej vyzliecť si tielko aj podprsenku. Bradavky jej okamžite stuhli a po každom mojom dotyku nahlas zavzdychala. Zatlačil som ju k zemi a nechal ju fajčiť ma, pomáhala si rukou a takmer stále sa na mňa pozerala. Doslova si ma vychutnávala.

Vydržala dobrú chvíľu, napokon ma však odtiahla na malý koberec a stiahla na seba. Pevne ma objala stehnami, rukou si hladkala prsia a prosila ma, aby som ho do nej celý vrazil. Urobil som čo chcela, bola poriadne mokrá a pri sexe naozaj hlučná. Hýbal som sa v nej surovo a bez akýchkoľvek pocitov. Otočil som si ju na brucho, zadok vystrčila do výšky a jednou rukou si dráždila klitoris. Pevne som ju chytil a vnikal do nej zozadu až kým sa neurobila.

Prinútila ma ľahnúť si na chrbát, vozila sa na mne s pootvorenými ústami a privretými očami. S rukami za hlavou som sledoval ako si to užíva. Stále nemala dosť, tiekol po nej pot a ledva dýchala. Aj napriek tomu jazdila až do svojho ďalšieho orgazmu, tento bol oveľa dlhší a intenzívnejší. Aspoň to som súdil z jej výkrikov. Chytil som ju pod krk a zvalil znovu na zem, nohy som jej zatlačil až za hlavu aby som mohol vojsť poriadne hlboko. Sotva som ho z nej stihol vytiahnuť, kvapky semena dopadli na jej klitoris a vejáriky. Bez slova som sa postavil a šiel obliecť.

„Skúsime niekedy tie akty zopakovať?“ Spýtala sa drzo keď odomykala dvere. „Iba ak tu bude aj vizážistka. Tie vlasy sa ti moc nepodarili.“ Povedal som na rozlúčku a odišiel preč. E-mail z agentúry prišiel hneď na druhý deň, vraj ma chcú na niekoľko ďalších projektov. Samozrejme, fotiť ma mala zase Alica. Na nadčasy sa už nikdy nesťažovala.

Uvoľniť sa po práci môžete s niekým z Trenčína alebo z Košíc, stačí sa pozrieť na erotickú zoznamku.

[sta]