Milovanie s umelcom

Erik mi zavolal okolo tretej poobede. Z jeho hlasu mi bolo jasné, že má doma otvorené víno a nie zrovna najlepšiu náladu. Krátky a nejasný telefonát ukončil pozvaním – či skôr rozkazom – nech sa uňho večer zastavím.

Poznali sme sa už niekoľko rokov no náš vzťah bol čisto platonický. Väčšinou som mu robila spoločnosť na výstavách, miestne noviny mali plno našich spoločných fotiek. Vždy sme pózovali pred galériou jeho chaotických malieb ako pár. Dalo by sa povedať, že som na verejnosti vystupovala ako jeho partnerka a mnoho ľudí, najmä jeho početné známosti z umeleckých kruhov tomu skutočne verili. Pravda však bola iná. Erik viedol, nazvime to, bohémsky život typického umelca. Omamných látok sa vzdal už na vysokej, žien sa však vzdať nedokázal.

Niekedy ma množstvo jeho mileniek zarážalo, hlavne kvôli jeho zanedbanému vzhľadu. Bol to jednoducho chlap, nezaujatý prehnanou starostlivosťou o svoj zovňajšok, väčšinou v starých roztrhaných handrách s alkoholovým zápachom tiahnucim sa všade kam sa pohol. Jeho charizma sa mu však odoprieť nedala, veľké hnedé oči a úprimný úsmev niekoľko krát podlomil kolená aj mne. Pamätám si na jediný večer v jeho ateliéry, pozval ma vtedy s hŕstkou jeho priateľov na malý večierok a opojení alkoholom sme sa začali bozkávať. Rýchlo som sa však spamätala a odišla domov kde ma čakal vtedajší priateľ. Od tej noci sa ma ani nedotkol.

Nervózne som čakala pred dverami jeho bytu, keď ich konečne otvoril, bolo mi do plaču. Stál predo mnou ako ranené šteňa prosiace o pomoc. Mal na sebe iba boxerky a biele tričko s pár šmuhami od farby. Pretrel si unavené oči a pozval ma dovnútra.

Na stole sa objavili dve šálky s čajom a ja som sa uložila na gauč. „Čo sa to s vami deje, pán umelec? Nebodaj došli múzy?“ Snažila som sa odľahčiť napäté ticho rozliehajúce sa po izbe. „Aj to je jedna z možností, ako to povedať. Kamila, hovoril som ti už o nej... Odsťahovala sa na druhý koniec krajiny. Nebudeme sa viac môcť stretávať.“ Kamila bola Erikovou milenkou iba pár mesiacov, stretávali sa však pomerne často. Rozprával o nej v najrôznejších superlatívoch a občas som mala pocit, že k nej prechováva hlbšie city, než je ochotný priznať. Vidieť ho takto zničeného kvôli jej odchodu moju teóriu iba potvrdilo.

„Chýba ti, však?“ Dala som si záležať na empatickom tóne hlasu, i keď som mala sto chutí vynadať mu nech sa konečne spamätá, ak nechce zomrieť celkom sám. Už dávno nemal dvadsať. Ak by som mu však čokoľvek povedala, obvinil by ma zo zbytočného dramatizovania. „Nemyslím, že ide o ňu. Skôr o niekoho ako bola ona. Myslím, že potrebujem lásku.“ Počuť tieto slová vychádzajúc z jeho úst bolo zvláštne. Napila som sa čaju a dúfala, že zmení tému. Obklopený trápnym tichom sa postavil a prešiel k zahalenému plátnu na starom stojane. Pomaly ho zvesil a hrdo sa postavil pred svoje najnovšie dielo. Bolo to iba pár škvŕn farby, bezvýznamných, no šiel z nich čistý smútok. Vidieť ho tam zhrbeného čakať na môj laický posudok mi zlomilo srdce.

Miesto chválenia či ohŕňania nosom som mlčky vstala a prišla k nemu. Darovala som mu dlhé objatie. Bol to takmer rok odkedy som sa k nemu naposledy privinula a cítila tlkot jeho srdca. Zastonal a pevne ma zovrel v náručí. Pozrela som sa do jeho zničenej tváre a z očí mu tiekli slzy. Nehanbil sa za svoje pocity, určite nie pri mne, toto ma však zarazilo. Možno nie jeho plač ako taký, skôr to, čo to vo mne vyvolávalo. Z nejakého dôvodu mi prišiel... Príťažlivejší. Tak krehký a poddajný, príliš slabý na to, aby ma mohol odmietnuť. Pobozkala som ho.

Nebránil sa, naše pery pracovali v absolútnej harmónií, akoby boli pre seba stvorené. Túžila som po ňom, viac než kedykoľvek predtým. Túžila som zahnať jeho nezmyselný smútok. Chytil moju tvár do dlaní a bozkával ma čoraz prudšie, tlačil svoje telo k tomu môjmu a ja som na svojom lone cítila jeho tvrdnúci penis. Prebehla mnou vlna vzrušenia, zaryla som nechty do jeho ramien a dráždila ho pohybmi panvy. Vyzliekol zo mňa tenké šaty, hneď za tým aj podprsenku a začal mi nežne hladiť prsia. Neprestajne ma bozkával, nohavičky mi stiahol až tesne nad kolená a prstami prešiel k mojej mušličke. Chvíľu mi trvalo, než som sa odhodlala dotýkať sa ho s rovnakým chtíčom s akým sa on dotýkal mňa. Vyzliekol sa a ja som nohavičky tiež odhodila ďaleko za seba. Stáli sme pred sebou úplne nahí a plný túžby.

Odviedol ma ku gauču, opatrne položil na chrbát a naslinil si prsty. Začal nimi brázdiť po mojej horúcej mušličke a vchádzať dovnútra. Pár krát mi pobozkal stehná a napokon do mňa vnikol svojim penisom. Celá tá atmosféra, jeho dokonalé pohyby, všetko bolo tak krásne omamné, mala som pocit že lietam. Potiahol ma bližšie k sebe, nohy som mala roztiahnuté tak veľmi, až to bolelo. Pridal na tempe, vrážal hlboko do mňa akoby si na mne vybíjal všetku zlosť. Páčilo sa mi to. S privretými očami som si vychutnávala jeho živočíšnosť, agresivitu, surovosť...

Dlaňou pritlačil na môj krk, prinútil ma dívať sa takmer až za seba, ledva som dýchala. Vrážal do mňa čoraz divokejšie, z hrdla sa mi predralo niekoľko hlasných vzdychov a zahmlelo sa mi pred očami. Doviedol ma k šialenému orgazmu, ani trochu však zo svojho tempa nepoľavil. Nemala som žiaden čas predýchať to, násilím si ukradol právo používať moje telo ako sa mu zachcelo.

Vytiahol ho zo mňa v poslednej chvíli a drobné kvapky pristáli na celom mojom bruchu. Zadýchaný sa bez slova posadil na zem a zapálil si cigaretu. Rukami som si pretrela tvár a upravila rozstrapatené vlasy. Z malého stolíka pri okne mi priniesol balíček vreckoviek, nevenoval mi pri tom ani jediný pohľad. Zostala som ležať na gauči a sledovala obláčiky dymu vychádzajúce z jeho úst.

„Ďakujem ti. Naozaj som to potreboval.“ Povedal a prstami mi prešiel po odhalenom dekolte. „Páčilo sa mi to.“ Usmiala som sa naňho a chytila ho za ruku. „Áno, mne tiež.“ Môj úsmev opätoval a podal mi zo stola šálku s vychladnutým čajom. Posadila som sa k nemu na zem a položila si hlavu na jeho rameno. Nežne ma pohladkal po vlasoch.

„Čo s nami bude ďalej?“ Spýtala som sa s obavami. „Budúci týždeň mám vernisáž. Máš si čo obliecť?“ Zasmiala som sa. A presne tak to aj bolo, znovu sme sa vrátili do zabehnutých koľají. Možno iba s tým rozdielom, že pozvania na čaj bez šiat boli čoraz častejšie a o Kamile nepadlo už ani jediné slovo.  

Skončiť v posteli s kreatívnym bohémom môžete vďaka erotickej zoznamke či už ste z Bratislavy, Košíc alebo Trnavy.

[sta]