Milostná dohoda - 2. diel

Pavol na neho neveriacky pozrel: "Preboha, čo to plácáš? Ak sa dozvie, že si ju podávame ako štafetový kolík, zfackuje nás na jednu hromadu a potom ako fúria odíde a tresne dverami, že vyletia z pántov." Ale Peter, uchvátený svojim nápadom ďalej pokračoval: "Hej brácho, je to len sliepka, a ako každá ženská túži predovšetkým po sobáši. Takže by sme jej ho mali ponúknuť."

"To ako my obaja, hej? Čo si to za právnika, keď nevieš, že toto predsa nie je možné. Zákon o registrovanom partnerstve je síce na spadnutie, ale mnohomužstva zatiaľ na pretrase parlament nemá."
Pavol sa svojmu pokusu o vtip sám ironicky usmial.

"Ale nie, ja to myslím úplne inak. Proste by sme jej povedali, aby si vybrala, a ten, na koho ukáže, si ju jednoducho vezme. Tým by to bolo zlegalizované a žili by sme ako doteraz, akurát by sme už nemuseli hrať divadielko, že ten druhý o ničom nevie."

Petrove slová trochu zmenili Pavlovo presvedčenie, že predložený návrh je úplne hlúpy. Ešte dlho do noci spolu preberali podrobnosti a vzájomne tipovali, ako asi bude Blanka na ich ponuku reagovať. Museli počítať aj s variantom, že ich nápad rozhorčene odmietne. Nakoniec sa dohodli, že nemá cenu to uhryznutie do kyslého jablka odkladať.

"Sú tu naozaj len tie dve možnosti: Buď nám na to prikyvne, a to by bolo najlepšie, alebo na nás nakričí a skončí to s nami. Ale ak by na to prišla sama, je ti, dúfam, jasné, že by jej hrdosť nedovolila pokračovať. Takže koniec by nastal rovnako, skôr alebo neskôr," filozofoval Peter a Pavlovi to pripadalo logické.

A pretože na druhý deň mala ich spoločná milenka popoludní v zamestnaní akúsi prezentáciu, vyplývalo z toho, že budú mať deň sexuálneho voľna, ktoré využijú na prípravu scenára Dňa pravdy.

Keď trochu obávaný deň nastal, Peter, ktorý si túto pozíciu vyžreboval, vyrazil ako obvykle, Blanke naproti. Podľa zabehnutého scenára spolu vykonali potrebné nákupy a zamierili domov. Blanka, ktorá samozrejme vôbec nič netušila, sa správala úplne ako vždy. Veselo vykladala, čo bolo v práci, a pretože bola už dopredu natešená predstavou večerného milovania, ani si nevšimla, že jej sprievod je viditeľne nervózny.

Keď výťahom došli do tretieho poschodia, Peter otvoril dvere bytu, pustil svoju krásnu spoločníčku napred do predsiene a kým si vešala kabát, sám odložil nákupnú tašku a zmizol na WC. Sotva za sebou zavrel dvere, uvedomil si, s akými ťažkosťami zvládal až doteraz svoju nervozitu. V nasledujúcich minútach bol podľa scenára, ktorý starostlivo s Pavlom dohovorili, na chvíľu mimo hru.

Blanka chytila ​​tašku s nákupom a nič zlého netušiac, nakráčala do kuchyne. Sotva prešla dverami, čakalo ju ohromné ​​prekvapenie. U kuchynskej linky stál Pavol a zrovna natáčal vodu do kávovej kanvice.

"Nazdar Pavol, ako sa máš? Ani už neviem, kedy som ťa videla naposledy. Náhodou som sa stretla s Petrom, trochu som mu poradila s nákupmi a on ma pozval na kávu. Som tu len na skok, vypijem kávu a zase miznem, aby som vás nerušila," snažila sa Blanka vysvetliť svoju náhlu prítomnosť.

"Dievča, keby si tušila, že si so mnou šukala pred troma dňami..." pomyslel si Pavol, ale nahlas povedal: "Ahoj Blanka. Tiež som rád, že ťa vidím. Možno si prekvapená, že som doma, pretože o takomto čase chodievam do posilňovne, ale z toho si nič nerob, myslím, že dnes sa dočkáš ešte ďalšieho prekvapenia. Rušiť nás určite nebudeš, a ak si prišla len na skok, tak isto vieš, ako sa hovorí, že každému trvá skok rôzne dlho."

Pri tomto rádoby žartovaniu sa Pavol cítil ako snehuliak na rozpálenej platni a len sa modlil, aby už prišiel Peter a pomohol mu v ďalšej konverzácii. Očakávaný brat konečne vstúpil.

"Ahoj Pavol. Pozval som Blanku na kávu a na kus reči." S týmito slovami začal chystať hrnčeky a po dotaze, či radšej mletú, alebo rozpúšťaciú kávu, obratne naservíroval tri hrnčeky a prisadol ku kuchynskému stolu. Bol celkom rád, že môže prípravou kávy zamaskovať nervozitu, ktorá s ním priamo mlátila. Tí dvaja zatiaľ rozpačito mlčali, ale vo vzduchu viselo napätia. Blanke začalo dochádzať, že toto posedenie v troch nie je náhodné. Keď všetci siahli po hrnčekoch a prvýkrát usrkli horúcu kávu, Peter prelomil mlčanie. Zhlboka sa nadýchol a spustil:

"Blanka, prosím ťa, skús sa obrniť trpezlivosťou a vypočuj, čo ti chceme povedať."

Tým bol naštartovaný asi polhodinový rozhovor, kde si obaja bratia striedavo brali slovo a snažili sa vysvetliť, ako sa celá záležitosť vzťahu ich trojici vyvrbila, rozvíjala a nakoniec skončila v súčasnom stave vecí. Blanka niekoľkokrát prudko vyštartovala a jedovato kontrovala ich vysvetľovanie. Bola pochopiteľne veľmi rozhorčená drzosťou, s ktorou využívali jej nevedomosti. Chvíľami dokonca kričala a použila aj niekoľko vulgárnych výrazov, ktoré normálne v slovníku nemala. Keď potom v závere zaznel návrh, aby si vybrala, ktorého z bratov by chcela za manžela, doslova onemela. Chvíľu rozpačito mlčala a ticho, ktoré sa rozľahlo, by sa dalo krájať.

Potom konečne prehovorila:

"Počujte, chlapci, nemáte tu niečo na pitie? Toto by chcelo panáka a ja cítim, že by som ho fakt potrebovala. Takúto ponuku vskutku nedostávam každý deň."

Obaja sa mohli pretrhnúť, aby jej vyhoveli. V ponuke bol Napoleon, vizour a domáca slivovica, ktorá nakoniec vyhrala. Naplnené poháre boli postupne vyprázdnené za rozpačitého mlčania a nasledovala druhá runda. Až potom si vzala Blanka sólo.

"Takže vy ste ma postavili pred voľbu, aby som si vzala jedného z vás. To je od vás pekné, že sa chcete zachovať čestne, ale napadlo vás, že ja vlastne neviem, ktorého z vás mám vlastne rada? Celú tú dobu žijem v domnienke, že mám známosť s Petrom a Pavol nič nevie. A zrazu sa dozviem, že mám nie známosť, ale pomer s oboma. Ó tempora, ó mores, kam som sa to dostala? Môžete mi povedať, aké máte predstavy o tom, čo urobím, až mi toto roztomilé oznámenie na rovinu vyklopíte? Ako očakávate, že sa zachovám?"

Pavel rozpačito pokrčil ramenami a obrátil sa na brata:
"Myslím, že by si si mal vziať slovo, Peter. Ty si si to vymyslel, tak svoj nápad obhajuj."
Peter vstal, naznačil úklon a predniesol:
"Ďakujem za slovo ctihodnosť. Rád by som tu váženému súdu vysvetlil pohnútky, ktoré nás k predmetnému rokovaniu viedli a tiež predstavy, ako by sme to chceli riešiť."
"Námietka," ozvala sa Blanka, nedoštudovaná právnička. Divadielko predvádzané Petrom ju začalo baviť.
"Čo vás dvoch k predmetnému rokovaniu viedlo, je myslím jasné, rovnako ako vami navrhované riešenie. Trvám ale na tom, aby obvinenia jasne odpovedali na moju otázku, ktorú pre presnosť stručne zopakujem: Ako predpokladáte, že sa zachovám? A čo bude s tým z vás, ktorý zostane plonk? Obaja si ma predsa vziať nemôžete."

Viditeľne rozpačitý Pavol zo seba vypravil:
"Ctihodnosť, na položenú otázku odpovedám po pravde, že sme počítali s dvoma možnosťami. Buď rezolútne odmietneš a prerušíš s nami všetky kontakty, alebo našu ponuku prijmeš, vezmeš si jedného z nás a budeme žiť všetci pohromade ako doteraz. A tiež narovinu priznám, že druhý variant by nám bol milší. Kajúcne vyznávame, že sme sa zachovali nefér a chceme to napraviť, pretože nám nie si ľahostajná a nechceme o teba prísť."

Blanka sa prvýkrát od začiatku tohto závažného rozhovoru usmiala:
"A nenapadlo vás, páni, že je tu ešte tretia možnosť?"
Bratmi týmto oznámením dokonale vyviedla z miery. Pár sekúnd rozpačito mlčali a až potom Peter vyhŕkol:
"Ako to?... Tretia možnosť snáď ani nie je. Alebo... Ako to vlastne myslíš?"
"Ale je, lenže ste na ňu neprišli a ani vás nenapadla. Čo keď sa vydávať nechcem, ale pretože vás oboch mám rada a neviem, ktorého viac, tak s vami zostanem a všetko bude ako doteraz? Pripúšťam, že ste ma svojím návrhom zaskočili a rozhodili, ale s potešením vidím, že teraz som pre zmenu zaskočila ja vás. Tak čo mi na to odpoviete? "

Chvíľu to trvalo, než bratom úplne došlo, že Blanka sa nielen nehnevá, ale že s nimi chce zostať. A tak ten večer vznikla Veľká Dohoda, o ktorej som sa zmienila na začiatku poviedky. Nebola síce nikdy spísaná, ale bola vždy svedomito dodržiavaná. Fungovala k všeobecnej spokojnosti všetkých zúčastnených už niekoľko rokov. Určité komplikácie nastali, keď jedného dňa Blanka navečer svojím "manželom" oznámila, že je v inom stave. Kto je otcom, pochopiteľne nevedela. Znovu sa dočkala ponuky, že jeden, alebo druhý sa s ňou ožení, aby bola zachovaná jej dobrá povesť.

"A ktorý z vás by to mal byť?" Spýtala sa pobavene Blanka.
"To je úplne jedno, proste ten, na ktorého ukážeš."
"A keď si neviem vybrať?"
"Tak si hodíme korunou," navrhol Peter.
"Tiež by som mohla byť slobodnou matkou, samoživiteľkou."
"Ani náhodou, nezniesol by som pomyslenie, že by naše dieťa malo v rodnom liste uvedené: Otec neznámy," protestoval Pavol.
"Fajn, tak ja na matrike nechám ako otca zapísať jedného z vás."
"Ale kto z nás to bude?" Ozvali sa bratia takmer súčasne.
"Naozaj neviem a je to myslím jedno. Mám vás oboch rada. Tak si tou korunou hoďte!"

Vydarené, vykonané. Minca označila Pavla. So širokým úsmevom spokojného otca vystrel ruku k bratovi.
"Nič si z toho nerob, Peter. Budúce bude tvoje."

Tiež vás láka žiť s dvoma mužmi alebo dvoma ženami? Nie je to nemožné! Skúste sa poobzerať na erotickej zoznamke, či niekto nemá rovnaké túžby.