Každý s každým

Po každom rozchode prichádza fáza – niekde medzi hnevom a návratom k zemi – kedy sa v nás budia rebelky a sme ochotné poriadne sa odviazať. Môj príbeh sa stal presne v tomto období a musím priznať, že som samú seba poriadne prekvapila.

S odlúčením od bývalého som bola celkom zmierená. Odplakala som si svoje, znovu som začala pravidelne cvičiť a dovolila kaderníčke, aby odstrihla viac než len centimeter z končekov. Láska vo mne stále spúšťala alergické reakcie, no sex mi začínal poriadne chýbať. Boli to už tri mesiace, musela som niečo urobiť, ak som sa nechcela nadobro zblázniť.

Milo, môj bývalý milenec – dnes dobrý kamarát – si nedávno našiel nové dievča. Káva na stole bola už dávno studená, vyfajčila som päť cigariet a snažila sa zahryznúť si do jazyka zakaždým, keď som mala chuť odbiť ho nejakou nepríjemnou poznámkou. Rozprával o nej už vyše hodiny. Nie že by som mu to nepriala (vyzeral, že je do Barbory skutočne zbláznený), no liezol mi na nervy pocit, že si užívajú všetci okrem mňa. „Vieš že ti to fakt závidím? Teda, aby bolo jasné, nikoho teraz nechcem. Ale celkom by sa mi hodilo, keby si bol rovnako zúfalý ako ja.“ Nebolo pochýb, že aj po dlhých rokoch to medzi nami iskrí. „Prosím ťa, nehovor mi, že si nevieš niekoho nájsť.“ Pokrútil hlavou a odpil si z minerálky. „O to nejde, lenže všetci slobodní chlapi v mojom veku hľadajú niečo vážne. A v baroch idú všetci na mladšie.“ Utrápene som si podložila bradu rukou.

„To mi niečo pripomína, zlato. Barbora má teraz takého kamaráta...“ Nedovolila som mu vetu ani dopovedať – „Nie, nie, prosím! Nepamätáš ako to dopadlo naposledy, keď si sa snažil niekoho mi dohodiť?“ Dúfala som, že tu debata skončí. „No tento nebýva s matkou! A tiež je po rozchode.“ Zamávala som na čašníčku, aby priniesla účet. „Nikomu nebudem robiť psychologičku, Milo.“

Napriek môjmu ráznemu odmietnutiu mi však tento „kamarát“ nezišiel z mysle. Vo večernom telefonáte s Milom som mu ho trochu previnilo pripomenula. „Vedel som, že sa na to nevykašleš. Volá sa Tibor, stretol som ho iba raz, ale určite by ste sa k sebe hodili. Nepremrhaj takúto príležitosť. Kľudne sa cez víkend môžeme všetci štyria stretnúť a ak budeš mať nejaké pochybnosti, dostanem ťa odtiaľ.“ Sľúbil.

Takže dvojité rande. Lepšie to už byť ani nemohlo. Otrávene som súhlasila s podrobnosťami o čase a podniku, do ktorého pôjdeme. Barbora bola síce Milova priateľka, no teraz som si naňho vyhradzovala plné právo. Musel sa o mňa postarať. Možno by ma celá situácia stresovala menej, ak by mi neprezradil, že Barbora tiež zvykla navštevovať Tiborovu posteľ. A to celkom nedávno. V podstate sme si vymenili chlapov, čo je na tom, bežný bratislavský život. Aspoň to som sa snažila nahovoriť si.

Stretli sme sa najskôr len my traja, bez Tibora. Navrhla som, aby prišiel až hodinu po nás – aby som sa uvoľnila a vyzistila od Barbory nejaké podrobnosti. Nemusela som sa pýtať veľa, už pri prvom pohári vína začala prezrádzať všetky jeho tajomstvá. Vzťah skončil pred pol rokom, vtedy spolu začali spávať oni dvaja a keď sa dala dokopy s Milom, sľúbila, že mu za seba nájde náhradu. Zažila som už všeličo, no táto situácia ma stále akosi zarážala.

Čo sa sexu týka, vychválila ho do nebies. Až mi prišlo Mila ľúto, ako to musel všetko počúvať. On však vôbec nežiarlil, práve naopak, bavil sa s nami a s úsmevom poznamenal, že by si jeho výkon rád pozrel. Smiali sme sa. Pán Úžasný dorazil pri druhom pohári, s Milom si podali ruky a mňa s Barborou vybozkával na obe líca. Voňal úžasne, no krásny zrovna nebol. Už vtedy som tušila, že sa budem domov vracať poriadne sklamaná.

Po hodinke celkom príjemného rozhovoru prišlo to, čoho som sa najviac bála. Milo s Barborou boli opití (Tibor bol autom a ja som skončila pri štvrtom deci vína), bozkávali sa a obchytkávali. Najskôr mi to prišlo naozaj trápne, ja som sa do pretláčania jazykom s Tiborom nehrnula, už vôbec nie tu. Snažila som sa rozbehnúť nejakú inteligentnú debatu, rýchlo som si však všimla, že môj spoločník ma celkom ignoruje. Pozorne sledoval svoju ex milenku a jej nového priateľa, ako sa na seba horúčkovito lepia. Tvár som si schovala do dlaní, naozaj úžasný večer!

„Tibor! Si tu autom že? A ne-nepil si, že? Mám taký malý návrh.“ Milo zo seba horko-ťažko koktal jednu vetu za druhou, keď sa konečne odlepil od Barboriných pier. Dúfala som, že ho požiada, aby nás všetkých rozviezol domov a deň by bol na konci. „Čo keby sme išli k tebe na byt? Všetci štyria?“ Len čo to vyslovil, rozšírili sa mi zreničky. To snáď nemyslí vážne! Čo tam mám sakra robiť?

„Myslím, že ja už pôjdem domov, ale vy sa kľudne zabavte.“ Podráždene som si do kabelky hodila krabičku cigariet a zapaľovač. „Neblázni, musíš ísť s nami,“ prosil ma Milo, „sľubujem, sľubujem že budeme slušní!“ Mala som toho dosť. Hodila som na seba kabát, na stôl položila skrčenú bankovku a odišla von. Tibor ma dobehol tesne pred tým, než som stihla vytočiť číslo taxislužby.

„Mrzí ma, ak ti dnes nebolo príjemne. Zaveziem ťa domov, ako kompenzáciu.“ Dlaňou ma držal za rameno a láskavo sa usmieval. „Hej, to by bolo fajn.“ Dívala som sa na ulicu a čakala, kým sa vráti Milo s Barborou. „Ale keďže aj ja som dúfal, že tento večer dopadne inak, možno by si mi mohla dať aspoň pusu. Na rozlúčku.“ Prstom sa dotkol mojej brady ako v nejakom hlúpom romantickom filme. „Nemyslím si.“ Ustúpila som o krok dozadu a odmietala pozrieť mu do tváre.

Hrdličky sa k nám našťastie pridali hneď, odišli sme na parkovisko a nasadli do auta. Milo sedel vpredu, Barbora ležala na mojom ramene. Nadiktovala som šoférovi stručné inštrukcie, ako sa dostať k môjmu bytu a zatínala zuby pri predstave, že tu s nimi budem musieť pretrpieť ešte pätnásť minút. „Tu si mal odbočiť doľava.“ Nahla som sa pomedzi predné sedačky a vystrčila ukazovák pred seba. Barbora ma okamžite zatlačila naspäť do sedačky, jej ruku som cítila na svojom ľavom prsníku. „Najskôr ideme k Tiborovi, neboj sa, nebudeš to ľutovať.“

Ruku mi presunula medzi nohy a skôr, než som sa stihla spamätať, strčila mi jazyk do úst. Tiahol z nej alkohol. Odstrčila som ju. „Milo, to nemyslíte vážne!“ Zvýšila som hlas na svojho jediného spojenca. „Chcem vystúpiť, zastav mi tu.“ Chlapi sa začali smiať, Barbora sa znovu pokúsila ohmatávať moje telo. Bola som na nich poriadne nahnevaná. Zaparkovali sme našťastie už pred najbližším panelákom. Len čo som vyskočila z auta, siahla som do vrecka po svoj smartfón. Nebol tam. Vypadol mi v aute, ležal na zadnom sedadle a Barborina nadržaná ruka ho stihla schmatnúť skôr než ja. „Bez mobilu predsa neodídeš, že nie?“

Mala som tých sprostých hier plné zuby. Cítila som sa ako šikanované dieťa v škôlke, všetci traja stáli oproti mne pri zamknutom aute a vydierali ma. „Ešte si s nami dáš jeden pohárik. Jeden pohárik, no tak. Potom ťa odveziem kam len budeš chcieť.“ Nevládala som bojovať. Kdesi hlboko v sebe dúfala, že ak by prišlo na najhoršie, Milo by si ma napokon zastal. Vo výťahu som od nervozity podupkávala.

Tiborov byt bol malý a veľmi skromne zariadený. Milo s Barborou sa hneď vyvalili na posteľ, ja som si ani nevyzliekla kabát. Hostiteľ vybral z chladničku fľašu vodky a nalial do štyroch pohárov (keď mi došlo čo to znamená, bolo už neskoro). „Neboj, dám ti peniaze na taxík.“ Uistil ma a vyšiel so mnou na balkón. Ponúkol mi cigaretu, niekoľko krát sa ospravedlnil, ale povedal, že je veľmi rád, že som prišla až sem. Ten chlap v sebe čosi mal, poriadne silnú charizmu, prestávala som odolávať. Obzvlášť po tom, čo som začala cítiť účinky nebrzdenej vodky.

Bozkávali sme sa. Čo už, stáva sa. Uväznená na byte cudzieho chlapa, stále bez mobilu, čo iné by som mala robiť. Dotýkal sa ma cez blúzku na prsiach, bozkával mi krk, tlačil sa na mňa svojim rozkrokom. Presne vedel ako ma vzrušiť. Tak veľmi mi to chýbalo, cítiť na sebe mužské pery a ruky...

Po návrate do vnútra som zostala v šoku. Nahá Barbora poskakovala na rovnako nahom Milovi, paplónom sa zakryť ani len nepokúsili. „Čo sa to preboha deje.“ Nehybne som stála pred posteľou na ktorej si to rozdávali, čakala, kým si všimnú, že sme sa vrátili. Tibor ku mne prišiel zozadu a znovu prisal pery na môj krk. „Priznaj sa, že ťa to vzrušuje.“ Viac než ich sex ma však vzrušovali Tiborove dotyky, vôňa, hlas... Už nebolo úniku. Nechala som ho, aby mi rozopol nohavice, o gombíky na blúzke som sa postarala sama.

Najskôr ma medzi nohami hladkal, potom posadil na posteľ a zašiel dolu jazykom. S Barborou sme vzdychali takmer jednohlasne. Otočil si ma zadkom k sebe, ležala som na Milových nohách a zvuky ich vyvádzania počula celkom tesne pri uchu. Tibor ma vôbec nešetril, všetko to vzrušenie, čo sa vo mne za mesiace pôstu nazbieralo, vyletelo v priebehu minúty. Zakričala som, Barbora kričala tiež, posteľ pod nami poriadne vŕzgala.

Chlapi sa rozhodli, že je čas na zmenu, Tibor držal Barborine nohy vo vzduchu a prudko do nej prirážal. Milo kľačal pri nich, dráždil jej prstami klitoris a druhou rukou ma tlačil za hlavu medzi svoje nohy. Predstava, že lížem šťavu jeho priateľky, ma poriadne vzrušovala. Sotva držal rovnováhu, nechala som ho, nech si ľahne a zajazdila si na ňom.

Vystriedali sme ešte niekoľko polôh a po necelej hodine poriadne unavení zaspali. Ráno som sa zobudila kdesi pod Barboriným telom, obliekla sa a našla svoj mobil skôr, než sa ostatní prebrali k vedomiu. Bola som dolámaná, unavená a poriadne vyšukaná. Cestou v taxíku som skonštatovala, že skúsenosť to možno bola fajn, ale viac sa to opakovať nesmie.

Máte aj vy sexuálne príhody, za ktoré sa tak trocha hanbíte? Vyspovedajte sa z nich napríklad niekomu zo sex zoznamky.

[sta]