Dávni kamaráti

Nedá sa povedať, že by som kedy mala núdzu o chlapov. Lenže v mojom období nastala fáza, kedy som nemala pri honbe za peniazmi a kariérou čas nejakého po baroch naháňať. Bola som proste single a nejako som si nechcela priznať, že mi blízkosť mužského tela chýba.

Keď som sa ale po mnohých mesiacoch zhonu zastavila, zamyslela sa nad svojím životom a zrovnala si, či som alebo nie som spokojná, došlo mi, že som úplne osamelá a nevyhovuje to ani mne, ani môjmu lonu. Večery so seriálom a miskou ohriatého fast foodu, rána v príliš veľkej prázdnej posteli? Nie, povedala som koniec.

Keď som za poslednú dobu cítila veľkú osamelosť, volala som svojmu blízkemu známemu zo štúdia. Honza bol fajn kamarát, ale friend zone sme bohvieprečo nikdy neprekročili. Možno to bolo tým, že štúdium bolo naozaj náročné a stresujúce, takže z mojej strany myšlienky na neho nikdy neprišli v takej forme, aby som sa o niečo pokúsila. Pritom to bol pekný, športovo založený chlapec. Aj on bol v jednom kole, ako som z našich niekoľkohodinových neskoro večerných telefonátov zisťovala. Ležala som v posteli a počúvala jeho príjemný hlboký hlas, smiala sa jeho príbehom zo života a cítila, že je niekto so mnou a rozumie mi. Ale až v momente, keď prišiel ten zásadný zlom a mne došlo, že nie som šťastná, som sa na hovory s Honzom začala tešiť viac než obvykle a interval medzi jednotlivými telefonátmi sa skracoval. Naše témy hovoru boli osobnejšie a osobnejšie, až jeden večer som sa rozhodla prelomiť hranicu. Zobrala som odvahu a povedala si, že keď sa nechytí, proste len zavesím, nechám to vyšumieť a potom možno znovu budeme len kamaráti, no nie? Aký väčší trapas sa mi môže prihodiť?

Takže som sa pohodlne uvelebila do vankúšov len v negližé a čakala, až Honza v dohodnutom čase zavolá. Myslela som na neho, ako som si ho pamätala z vysokej, aké mal ruky, úsmev, ostro rezanú čeľusť. Predo mnou ležal otvorený notebook s jeho FB profilom na obrazovke. Zmenil sa len k lepšiemu. Mal pár začínajúcich vrások, ktoré z neho robili sexy tridsiatnika, inak to bol stále ten pohľadný chalan s iskrou v oku. A zrazu začal telefón vibrovať. Nedočkavo som stisla ikonu zeleného slúchadla a počula ten známy tón hlasu. Úplne mi v žalúdku poskočilo a dole som pocítila ten zvláštny až panenský chtíč, čo vo mne roky driemal a vôbec sa neangažoval. Chvíľu sme plkali o blbostiach, keď zrazu sa reč stočila na to, ako sme kedysi na vysokej jednu divokú noc prepili a potom sa skoro pobozkali. Honza sa smial, že som mu potom skoro ovracala nové tenisky, ale ja som sa nesmiala. Kiež by som vtedy menej pila, boh vie, možno by to bola noc, na ktorú by som doteraz spomínala...

„Myslíš, že keby sa to nestalo a ja by som udržala žalúdok, že by sme sa spolu vyspali?“ Spýtala som sa nevinne.

„Myslím, že určite. Vždy som do teba bol tak trochu platonicky blázon.“ Vybalil Honza narovinu a mne poskočilo srdce.

„Tak to je škoda, že som to tak pokašľala, čo? Keby to šlo vrátiť späť... “

„Ale Marti, nikdy predsa nie je neskoro.“

„Lenže teraz si odo mňa pekne ďaleko, tak 300 kilákov.“

„A to vadí? Sexy si už len po hlase.“

Ten zvodca! Mali sme obaja rovnaké myšlienky a vo mne sa plne rozlievalo neskutočné potešenie a chtíč. Mať tak nejaký stroj nejaký transportný prístroj ako zo sci-fi... Teraz naozaj nezostávalo nič iné, než rozdať si to po telefóne. Roztiahla som nohy od seba a potiahla za šnúrku od negližé, poriadne som sa vo svojom lôžku uvoľnila a nechala sa vábiť ku zvrhlostiam od hlasu na druhej strane.

On: „Čo máš na sebe?“

Ja: „Už teraz takmer nič, predpokladám, že na tom budeš rovnako...“

On: „Správne, slečna, môj penis obopína už len moja päsť.“

Ja: „Ideš na to pekne rýchlo. To aby som sa tiež začala hrať.“

On: „Popíš mi to... ako to máš rada? Rád by som ti to na reál urobil čo najlepšie. Uč ma.“

Ja: „No.. najskôr si ľahko jazdím dvoma prstami po pahorku a krúžim po klitorise, masírujem si kundičku, kým z nej nekvapká šťava... a potom.... potom príde do radu druhá ruka a tá sa hrá vnútri. Prst po prsta, niekedy dva, niekedy tri, záleží, ako som nadržaná. Teraz zrovna v sebe mám dva a tečiem až na prestieradlo.“

On: „Nie si žiadna hanblivka. A strkáš si ich pekne hlboko?“

Ja: „Čo to len ide... už si tvrdý?“

On: „Tak, že by som do teba hneď zašiel a nedal tým tvojim prstom ani malú šancu ma nahradiť.“

Ja: „Mmm, predstavujem si ho v sebe pekne hlboko a tvrdnú mi bradavky.“

On: „Ja tu mám iné veci, čo tvrdnú ako ešte snáď nikdy. Asi mi z teba praskne, ty jedna...“

Ja: „Čo by si mi s ním rád robil?“

On: „Dráždil by som ťa okolo kundičky, masíroval ten tvoj šťavnatý klitoris a tlačil na neho žaluďom, navlhčil by som si kolík o tvoju mokrú buchtičku a potom by som do teba bez vyzvania nečakane rýchlo zajazdil a zastavil sa až o tvoj G bod.“

Ja: „Musíš na mňa pomaly, chlapče, skoro som sa urobila. Vieš, že viem mokrý orgazmus?“

On: „So mnou by si ho mala zakaždým. Vylízal by som ťa do sucha a ty by si mi potom postriekala celú tvár svojou orgazmickou spŕškou.“

Ja: „Prestaň, už to na mňa ide.“

On: „Na mňa tiež, péro mi pulzuje v ruke a ja by som ti ho najradšej zasunul do kundičky a pekne ti ju vyšukal. Klasicky, z boku, zozadu, nenechal by som ťa vydýchnuť, šukal by som ťa celú noc, až by si ma vyčerpane prosila o koniec.“

Ja: „To nehrozí, moja pička po tebe tak prahne, že ju raz prešukanou nocou len tak neukojíš, to mi ver. Čerstvo som ju oholila, inak by som jej mohla prirovnať k hladnej líške... “

On: „Už budem striekať, ty moja ryšavka nemravná.“

Ja: „Ja už striekam, pane bože... moja kunda sa sťahuje okolo prstov, trasiem sa .. končím, ach, ach, ach môj bože...“

Telefón spadol na vankúše. Bolo to rýchle a nečakané. Nohy som mala roztiahnuté ako lacná kurva a prsty som rýchlo vytiahla z tečúcej škárky, ktorá sa v orgazmických kŕčoch nezvládnuteľne sťahovala do seba. Než som sa spamätala, vystrekla som na posteľ a povlaky v kvapkách dopadali aj na podlahu, tak veľmi intenzívny orgazmus to bol. Hlasno som pri tom vzdychala a priala si vo chvíľke najväčšieho raja proste umrieť, tak neopísateľne neuchopiteľné to bolo. Keď vo mne orgazmus ustál, zdvihla som mobil. Honza bol stále na drôte. „Zajtra prídem,“ šepla som udýchane.

Máte tiež nejakého dávneho kamaráta, s ktorým si telefonujete? Alebo napríklad posielate erotické fotky?